Členstvo vo vojenskej organizácii má spravidla pre štát závažnejšie dôsledky než členstvo v hospodársko-politickej organizácii. Pre Slovensko bude preto členstvo v NATO závažnejšie než členstvo v Európskej únii. Ak máme brať naše prípadné členstvo v NATO vážne, musíme počítať s nasadením nielen niekoľkých našich profesionálnych vojakov niekde vo svete, ale aj s budúcou účasťou „naostro“ vo vojenskom konflikte. V konflikte, v ktorom budú naši vojaci aj zomierať. Ak má verejnosť podporiť nasadenie slovenských vojakov, mala by o našom členstve v NATO najskôr slobodne a demokraticky rozhodnúť. Aj keď to ústava výslovne nevyžaduje.
Argument o hlasovaní občanov vo voľbách je mätúci. Parlamentné strany mali otázku členstva v NATO vo svojich volebných programoch skôr okrajovo. Voliči volili svoje strany pre iné prvky ich programu, kvôli ich postoju k NATO na poslednom mieste. Sú už asi dva roky vystavení cielenej vládnej propagande o výhodách členstva v NATO. O nevýhodách, najmä o riziku zatiahnutia krajiny do vzdialeného vojnového konfliktu sa nehovorí. Kampaň pred referendom by bola nepochybne vyváženejšia. Započatá petičná akcia smeruje k vyvolaniu referenda, nie k sumarizácii argumentov za a proti členstvu v NATO.
Vyvážená argumentačná kampaň je potrebná aj na osvetlenie niektorých klišé. Jedno hovorí, že budovanie armády v rámci aliancie je najlacnejšie. Ale náš vojenský rozpočet rastie a má rásť najrýchlejšie. Iné klišé hovorí, že členstvo v NATO podmieňuje členstvo v EÚ. Nie je to pravda. V zmluve medzi Slovenskom a EÚ, dohodnutej v Kodani, sa o NATO nič nehovorí. Že by NATO priťahovalo investície, je, jemne povedané, hrubé zjednodušenie.
Bolo by dobré, keby referendum o NATO prebehlo spolu s referendom o EÚ. Keby občania v referende odmietli členstvo v NATO, Národná rada by nemala ratifikovať zmluvu o vstupe do NATO. Slovensko by potom budovalo svoju obranu plne založenú na EÚ a jej spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politike. Na zahraničných akciách, prípadne aj vojenských, by sme sa mohli naďalej zúčastňovať, ale vždy na základe svojho individuálneho uváženia. Armádu by sme budovali rovnako ako teraz, aby vyhovovala potrebám obrany nášho územia a účasti na operáciách v rámci európskej bezpečnostnej politiky.
Slovensko by ponúkalo priateľské kultúrne a hospodárske styky všetkým štátom okrem darebáckych. V modifikovaných podmienkach by sme nastúpili na miesto Rakúska z doby komunizmu: Rakúsko bolo pevnou súčasťou Západu, ale nadštandardne rozvíjalo styky s Juhom aj Východom a všetci z toho mali prospech. O tom všetkom by malo byť referendum.
JÁN ČARNOGURSKÝ, člen petičného výboru za referendum o NATO
