Štefan Kassay je príkladom toho, že aj na Slovensku sa možno stať úspešným v tom najlepšom slova zmysle -- veľa tvoriť, napredovať nie po chrbtoch iných, ale brať prekážky a problémy ako výzvu... Príkladom človeka, ktorý sa takmer rozprávkovo vypracoval z robotníka na významného vedca, pedagóga a autora odborných publikácií. Absolvoval dve vysoké školy, publikoval dvanásť monografií, jedenásť samostatných vedeckých prác, je autorom piatich patentov a vynálezov. Na International Biografic Centre v Cambridgi mu roku 1999 udelili titul International Man of Year -- Medzinárodná osobnosť roka. Toto ocenenie každoročne udeľujú osobnostiam, ktoré dosiahli vynikajúce úspechy v publikačnej, pedagogickej a riadiacej činnosti v medzinárodnom meradle.
Najznámejšou prácou Štefana Kassaya, ktorú v súčasnosti prekladajú do viacerých jazykov, je trilógia Marketingová stratégia firmy holdingového typu a na vydanie sú pripravené ďalšie práce -- zásadné vedecké dielo Strategický manažment korporácie a Podnik svetovej triedy. Štefan Kassay spája bohaté praktické skúsenosti (v súčasnosti je predsedom dozornej rady I. D. C. holding, a. s., ktorá je najväčším slovenským producentom cukroviniek a trvanlivého pečiva) s výskumom a pedagogickou prácou (je externým učiteľom Katedry priemyselného inžinierstva žilinskej univerzity a hosťujúcim profesorom najväčšej európskej výskumnej inštitúcie Fraunhofer Gesellschaft v Mníchove).

Nezapriete v sebe novinára, absolventa katedry žurnalistiky -- nedávno vám vyšla v maďarčine obrazovo-slovná publikácia Okamihy z minulosti -- Prekrásne Maďarsko. Táto kniha sa sotva dostane do rúk slovenského čitateľa, priblížte ju trošku...
-- Prvá časť ukazuje krásy Budapešti, druhá časť krásy Maďarska, v tretej sú rozhovory s významnými maďarskými osobnosťami, s ktorými som sa stretával -- s hercami, spevákmi, výtvarníkmi a športovcami. V závere vyjadrujem svoj postoj k národom a národnostiam, k životu. Prihováram sa svojim deťom -- Lucii, ktorá sa v Budapešti narodila, a synovi Martinovi, ktorý tam chodil do základnej školy... Táto kniha zachytáva kus môjho života, obdobie rokov l976--198l, keď som pracoval v Maďarsku ako spravodajca ČST. Je to môj príspevok k ,,zjednotenej" Európe, ako to napísal prekladateľ, dnes už nebohý Dr. Oliver Rácz. A motív na napísanie knihy? Jednoduchý -- úsilie priblížiť aj druhým to krásne, čo nás spája, čo je v inej krajine jedinečné. Chcem, aby moja kniha nevtieravo prispela k vzájomnému pochopeniu, ktorého nikdy nie je dosť. Kniha vznikala pred dvadsiatimi rokmi, ale až teraz som ju mohol vydať v zamýšľanej podobe. Predáva sa najmä v Maďarsku ako výpoveď o krajine očami cudzinca -- Slováka.

Podnikanie sa stalo viac ako vašou vášňou. Názor amerického kresťanského filozofa slovenského pôvodu Michaela Novaka, ako ho prezentoval v knihe Biznis ako poslanie, znie: ,,Ľudia v zápase o politickú či ekonomickú slobodu nemôžu uspieť, pokiaľ nie sú ochotní podstúpiť hlboký morálny prerod." Súhlasíte?
-- Možno nesúhlasiť? Etika a morálka sú všeľudské hodnoty. Nie sme na svete pre peniaze, pre bohatstvo. Naším poslaním je čosi vytvoriť. Iba v tvorivej práci môže človek ,,nájsť sám seba". Primitívna forma ,,trhnutia" za každú cenu je vlastne nemorálna. Môže iba krátkodobo uspokojiť ,,chúťky tiežpodnikateľa". Taký človek však dobrovoľne prijíma rolu večne hnaného, nespokojného, bažiaceho človeka, ktorý stratil zmysel podstaty podnikania. Pre neho podnikanie znamená ,,naháňanie" peňazí. Podnikanie však možno chápať ako uplatnenie tvorivých schopností, nachádzanie najlepších spôsobov umiestňovania zdrojov. Poslaním podnikateľa je vytvárať nové hodnoty nielen pre seba, ale aj pre iných ľudí. Podnikateľ rešpektuje ekonomické zákony a koná v súlade s legislatívou i svojím svedomím. Takéto konanie je morálne, spoločensky prospešné. V tom spočíva základný rozdiel medzi politikou a politikárčením, politickým kupčením s vytvorenými zdrojmi. Pri takomto ponímaní by ľudia určite nechápali politiku ako zlú, špinavú, nemorálnu. Politika je však aj moc. Aj tvorba zdrojov podnikaním predpokladá určitý stupeň moci. Kto má moc, môže sa pripojiť k mocným. Tak sa stáva, že podnikatelia vstupujú do politických štruktúr ,,zahalene", alebo aj deklaračne. Demonštrujú svoju moc. Niekedy sa ekonomická a politická moc prelínajú. Vždy však treba rešpektovať všeľudské hodnoty, človeka a jeho dobro.
Podstatné je, čo si predstavujeme pod termínom podnikanie. Touto otázkou sa podrobne zaoberám v jednej zo svojich kníh v stati o podnikaní. Samozrejme, podnikanie vidím v spätosti s formou vlastníctva. Je zúfalé, ak sa termín podnikateľ stáva rovný s termínom zlodej.

Čo potrebné ste si do sféry podnikania doniesli z pôsobenia v médiách -- vo sfére teórie i praxe?
-- Veľa. Podnikanie si vyžaduje komunikačnú spôsobilosť. Pôsobil som pätnásť rokov predovšetkým v televízii ako redaktor vedy a techniky, ako zahraničný spravodajca v Budapešti a šéfredaktor zahraničného vysielania. Čo je marketing vo firme? Čo je reklama? Na univerzitách v USA sa tieto predmety vyučujú aj pre priemyselnú prax. Niet lepšej prípravy na riadenie ako spôsobilosť komunikovať priamo i sprostredkovane, pomocou médií. Kto sa vie prostredníctvom obrazovky prihovoriť verejnosti a poskytnúť dôveryhodné údaje, vie potom pracovať aj s manažérmi, s ľuďmi v podniku, vie získať relevantné informácie. Šéfredaktorská funkcia ma naučila zodpovednosti a zvládnuť zložité riadiace procesy vo sfére tvorivej i výrobnej činnosti. Riadiť redaktorov, z ktorých každý je individualita a osobnosť, je mimoriadne náročné. Nehovoriac o ďalších, najmä ekonomických aspektoch tejto práce. Pôsobenie v zahraničí naučí človeka samostatnosti a okamžite riešiť zložité situácie, čo je o to ťažšie, že ste v cudzom prostredí a musíte používať cudzí jazyk. Samostatnosť a okamžité rozhodovanie -- to mi dala televízia. Nielen to, spoznal som aj veľa vecí, na ktoré by som najradšej zabudol. Práca v televízii, aspoň pred rokmi, bola tvrdou školou života a skúškou morálnych zásad. Televízia je katalyzátorom života, jemným senzorom udalostí, prognostikom, ,,vykladačom" i mystifikátorom. Ak ju spoznáte znútra, pochopíte, ako sa v nej spája dobré a zlé.
Médiá ma -- hoci spočiatku nie celkom dobrovoľne -- nasmerovali k počítačom. Stal som sa riaditeľom Ústredia novinárskych informácií, kde som implementoval Automatizovaný systém novinárskych informácií (ASNI). Vtedy sa inštalovali v redakciách prvé terminály napojené na centrálny počítač a osobné počítače. Neexistoval ešte Internet, preto sa celý systém môže javiť jednoduchý. Bola to zaujímavá práca a veľmi ma obohatila. Dnes tieto znalosti využívam v riadacej činnosti a počítač je pre mňa každodenným chlebíkom.

Podľa Novaka sa bohatstvo spoločnosti musí vytvárať v súkromnom sektore, prostredníctvom tvorivej predstavivosti ľudí, ktorým Boh dal ekonomický talent, a tým aj ekonomickú tvorivosť. Aj podľa vás ,,život v biznise je tvorivý"? Postačujú spomenuté tri danosti v prostredí klientelizmu, mafianizácie a legislatívnej nedostatočnosti, keď sa pravidlá hry menia počas hry, niet zdrojov a zvyčajne berie silnejší?
-- Podnikateľský talent je nevyhnutný. Aj veľmi ambiciózni a inteligentní ľudia, ktorí majú zdroje, napáchajú obrovské škody siahajúce do miliónov. Namiesto podnikateľov sa z nich stávajú ,,hráči", hazardéri. Ba ešte si na tom aj zakladajú a ubezpečujú seba i okolie, že raz sa to vráti. Ale ani vynikajúci talent nebude prosperovať, ak sa neprestajne menia vonkajšie podmienky. Veľmi výstižné je športové prirovnanie, že ani najlepší šprintér neprekoná rekord, ak fúka silný protivietor. Vonkajšie podmienky podnikania predstavujú spoločnosť, vláda, mocenské orgány. Kto má mať najväčší záujem na vytváraní podmienok pre podnikateľov, ak nie vláda? Úspech v podnikaní je predsa predpokladom prosperujúcej ekonomiky, a to by malo byť aj cieľom vládnych štruktúr. Ak biznis označíme ako tvorivú činnosť, je to v poriadku. Ale ak sa za ,,tvorbou" skrýva vytvorenie nežiaducich väzieb, napr. klientelizmus, potom ktosi dosiahne ,,úspech" na úkor niekoho iného, čo je nemorálne. Ak pôsobia hoci aj ,,intelektuálne komandá" v podobe lupičov v bielych golieroch, je to spoločensky nebezpečné. Ak chýbajú zákony, ktoré by to potlačili, je to nezodpovedné, ohrozujúce normálny chod ekonomiky a právnu suverenitu štátu. Nie je to pre štát, je to proti štátu. Moc, ktorá povedie k rozvoju krajiny, musí byť silnejšia ako moc sledujúca záujmy úzkej skupiny ľudí alebo jednotlivcov. Sila moci nespočíva len v policajných nástrojoch, ale v dodržiavaní práva, vo vysokej úrovni legislatívy, úsilí o spravodlivosť. Teda prevencia, nie korekcia. Najväčšou silou v tomto mimoriadne náročnom procese spoločenskej premeny je morálka a znalosti.

Ako chutí úspech ,,po slovensky", respektíve na Slovensku?
-- Úspech sa neodpúšťa. Aspoň u nás. Ak je niekto úspešný, je nápadný. Podľa Gaussovej krivky je najmenej hlupákov a géniov. Najviac je priemerných. Preto ak niekto vyniká a je úspešný, má iba malé šance. Priemerný človek zväčša nemá problémy. Nikoho neohrozuje, ale ani nikomu nepomôže. Neurobí nič výnimočné, aby pomohol iným. Meradlo priemeru je základom demokratického rozhodovania. Meradlo elít ešte nevynašli. Spoločnosť ťahajú ,,pracanti" a elity. Tí sú však najviac ,,prenasledovaní" väčšinovým priemerom. Nielenže vynakladajú energiu na prospech celku, napokon sedemdesiatpäť percent energie musia vynaložiť na ,,sebaobranu". Nie je to abnormálne? Niekto je ochotný pracovať pre iných aj po nociach, obetuje dovolenky atď. a vyslúži si nenávisť iných. Ty do neho chlebom, on do teba kameňov. Ďakujem. Ale aj v tichu pracovne, odtrhnutý od ostatných, nepracuješ len pre seba, tvoja práca je produktom pre ostatných. Zachovaj si dobrú vôľu a uver, že človek je dobrý.

Nadviažem na vašu dvojdomosť vzdelania i kariéry a na vaše teoretické a praktické pôsobenie. Novak hovorí, že ,,knižné vedomosti len vďaka reálnemu základu umožňujú rezonovať pravdu a asimilovať sa do každodenného života ľudí". Čo na to hovoríte vy ako podnikateľ, vedec a pedagóg?
-- Potrebné sú oba druhy vzdelania. Rozprávať sa s ľuďmi, ale aj preniknúť do hĺbok ľudského myslenia. Poznať súvislosti znamená čítať, zoznamovať sa, študovať názory, predstavy, závery iných. Človek však iba na základe skúsenosti ľahko skĺzne do vysloveného pragmatizmu, ktorý môže byť užitočný v určitom okamihu. Treba si však uvedomiť, že vedomosti, poznanie majú pre život človeka pramalý význam, ak ostanú iba v jeho hlave, ak sa nevyužijú na spoločensky prospešnú činnosť. Keďže pôsobím aj ako pedagóg, vidím tendenciu k aplikovaným vedám, ako možno využiť poznatky vo výrobnej ale aj širšej spoločenskej praxi. Ide vždy o to, či sa chceme iba zhovárať, mať na vec určitý názor, alebo naše závery sú rozhodujúce pre prípravu určitých zmien. Potom sa proporcie individuálneho a spoločného poznania dostávajú do iného vzťahu. Uvedomujeme si to aj v súvislosti s pôsobením médií. Iba na základe spoločenskej reflexie, ktorá je neverifikovaná, nemožno prijať nijaké zodpovedné rozhodnutia. Preto je nevyhnutné rozlišovať medzi ,,žurnalistikou" a ,,vedou". Médiá sú, či mali by byť spoločenským tmelom, potvrdzujú pragmatické poznanie. Veda je, alebo by mala byť objektívna, signifikantná pri prijímaní vedecky podložených rozhodnutí. Aj z vlastnej podnikateľskej praxe viem, ako často sa za ,,fakty" vydávajú fámy, mýty a informácie typu ,,hovorí sa". Nevyužívať vedecké inštrumentárium umožňujúce poznanie pravdy sa môže stať v dnešnej napätej podnikovej ekonomike samovražedným. Preto sa prikláňam k exaktnému poznaniu, hoci intuíciu ako nahromadenú skúsenosť nevylučujem.

Čo podľa vás znamená ,,tvorivá deštrukcia" v praxi, respektíve staviate aj vy vo vašich prevádzkach na inováciu a nové technológie aj za cenu prepúšťania ľudí?
-- Nedávno som si vypočul inauguračnú prednášku jedného z erudovaných uchádzačov o profesúru vo vednom odbore inžinierstvo riadenia priemyslu. Dostal veľa otázok, ako by riešil problémy, keď treba zvyšovať produktivitu práce a zároveň treba udržať zamestnanosť. Kto vie na to odpovedať? Riešením je predaj, zabezpečenie odbytu, otváranie nových trhov. Potom môžeme vyrábať, zvyšovať produktivitu. Kým nemáme odbyt, ako potom tvoriť nové zdroje? Z čoho investovať do rozvojových projektov vo firme? To je čertovo koleso. Iba investície a inovácie, podpora výroby a jej kvality, tvorba nových hodnôt vedie k napredovaniu firiem, a tým aj spoločnosti. Kto vie tento problém vyriešiť?

Niektorí tvrdia, že ak kapitalizmus zlyhá -- v strednej Európe a pozdĺž osi smerujúcej cez obrovské roviny od Poľska cez Ukrajinu, Bielorusko a Rusko ďalej až do severnej Ázie -- dejiny 21. storočia môžu byť krvavejšie než dejiny 20. storočia. Zachovanie slobody nie je zaručené automaticky... Nezlyháva už napríklad na Ukrajine a v Rusku -- súdiac napríklad podľa Solženicyna?
-- Na to mám odpovedať? Počul som fámy o konci sveta, ,,o zmene systému". So svojimi dospelými deťmi som sa zhováral o existencii elektromagnetického poľa a jeho prítomnosti v organizmoch nerozlišujúcich, či ide o ,,homo sapiens". Pole ako nositeľ informácie a čisto teoretická predstava o integrácii ohraničených polí do celosvetovej inteligencie, univerza. Je človek dostatočne múdry, aby zabránil katastrofe? Existujú teórie katastrof, ktoré majú aj svoje definície. S úžasom objavujeme ich zhodné etapy v rozličných storočiach. Čo vynájde človek, ak chce spravodlivosť, ak chce podporiť ,,človečenstvo"? Vytvoriť nie iba ,,systém vecí", ale ,,systém ľudí a ich pozitívnych vzťahov". Neviem inak odpovedať. Nazdávam sa však, že o šťastie človeka sa môže pričiniť každý z nás.

KNIŽNÁ REVUE 14/2000

Autor: Emília Boldišová