New York 9. januára (TASR) - Neochota Turecka vyhovieť žiadosti USA o poskytnutie vojenských základní pre severný front prípadnej vojenskej operácie v Iraku vyvoláva vo Washingtone čoraz väčšie znepokojenie. Citujúc amerických predstaviteľov to v dnešnom vydaní tvrdí denník New York Times (NYT).
Nemenované zdroje poukázali na obavy, že sa im kráti čas na to, aby Ankaru presvedčili o nutnosti umožniť rozmiestnenie amerických pozemných jednotiek na území Turecka.
"Z hľadiska vojenského plánovania sme zhruba dospeli ku kritickému bodu pre turecké áno alebo nie," uviedol vysoký predstaviteľ oboznámený s americkými prípravami.
Aj keď hlavná vlna pozemného útoku vo vojne s Irakom by smerovala z Kuvajtu, Pentagón by rád využil Turecko pre otvorenie severného frontu, uviedli v ostatných dňoch americkí predstavitelia.
Viac ako mesiac po tom, čo sa námestník ministra obrany Paul Wolfowitz v Turecku snažil získať súhlas na rozmiestnenie amerických jednotiek, verejná mienka v tejto krajine zostáva výrazne protivojnová a nová ankarská vláda opakovane deklarovala postoj, že prijatie veľkého počtu amerických pozemných jednotiek by bolo politicky zložité.
Problém ešte viac komplikujú postoje niektorých tureckých predstaviteľov, podľa ktorých vláda nemôže rozhodnutie o poskytnutí pozemných základní prijať bez druhej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by v prípade nesplnenia podmienok prebiehajúcich zbrojných inšpekcií Bagdadom umožnila spustenie vojenskej akcie.
Turecký parlament, ktorý musí rozmiestnenie cudzích vojakov na území krajiny schváliť, sa podľa očakávaní nebude žiadosťou USA zaoberať do 27. januára, keď má šéf inšpektorov OSN Hans Blix BR OSN predložiť rozsiahlu správu o výsledkoch zbrojných kontrol.
Strategický význam Turecka pre prípadnú vojenskú akciu proti Iraku je zrejmý. USA a ich spojenci dúfajú, že spustenie útokov z rôznych smerov povedie k rýchlej porážke síl irackého prezidenta Saddáma Husajna.
Problémom severného irackého frontu je skutočnosť, že oblasť na pomedzí Turecka a Iraku obýva kurdské obyvateľstvo. S cieľom predísť prípadnej konfrontácii medzi tureckou armádou a kurdskými silami sa Washington snaží o stabilizáciu kurdských oblastí na severe Iraku, kde Bagdad od vojny v Perzskom zálive z roku 1991 nemá vplyv a kde sa situácia Kurdov po zavedení tzv. severnej bezletovej zóny výrazne zlepšila.
Americkí predstavitelia vyhlásili, že úspešný útok zameraný na Saddámovo zvrhnutie môžu podniknúť aj bez prístupu na turecké pozemné základne. Ako však jeden z nich priznal, takýto útok by bol "ťažší a nepríjemnejší".
