Najväčšou a najznámejšou mládežníckou organizáciou na Slovensku je skauting. Má skoro sedemtisíc členov a jeho pobočky nájdete v každom väčšom meste, ale aj v mnohých mestečkách a dedinách. Mladí skauti sa pravidelne stretávajú vo svojich klubovniach, počas víkendov sa vydávajú na výpravy do prírody, leto trávia v táboroch uprostred lesov. Minulý rok vznikol aj rómsky skautský oddiel. Na známom sídlisku Luník IX v Košiciach.

Spolok správnych rómskych chlapcov

„Viac ako polovica obyvateľov Luníka sú deti. Doteraz nemali žiadne krúžky, žiadnu mimoškolskú činnosť a my sme pre ne začali hľadať vhodné formy výchovy,“ hovorí Ing. Anton Koleno, prednosta mestskej časti Luník IX. „A tak sme minulý rok v auguste vyhlásili skautský tábor, na ktorý ihneď prišlo päťdesiat chlapcov.“

Vznikol Spolok správnych rómskych chlapcov, vychádzajúci zo skautingu a prispôsobený pre rómske etnikum. Rómski skauti majú štyridsať zákonov, ktoré sa týkajú napríklad fyzickej zdatnosti, povinností byť dobrým žiakom v škole, byť dobrým synom svojich rodičov, i zákonov poznávania rómskej kultúry. Chlapci sa učia klasické rómske tance, piesne, hre na hudobný nástroj, zákony ušľachtilosti (ako čestný súper, verný kamarát, pomoc ostatným), učia sa i príbeh o starom rómskom národe, ktorý bol čistý a vznešený.

Záujem o skauting je veľký

„Keď sme začínali, hneď za nami prišlo i niekoľko dievčat a hovoria - ujo, spravte niečo aj pre dievčatá. Vtedy sa to ešte nedalo, ale dnes už pracujeme aj s nimi,“ hovorí Anton Koleno.

Rómsky skauting po roku činnosti slávi úspech. Kým na začiatku mal 50 členov, dnes existujú tri oddiely po štyridsať rómskych skautov. Do piatka budú mať hotové oficiálne uniformy a potom odchádzajú na letný tábor.

„Deti v Luníku doteraz nič nerobili, preto všetko nadšene vítajú. Veľmi ich bavia súťaže a hry. Keď zistíme nečestné súperenie, na príkladoch - povedzme o starých indiánskych kmeňoch - im vysvetľujeme, prečo je to nesprávne,“ hovorí A. Koleno.

Ľudia, ktorí s Rómami dlhšie spolupracujú, si však uvedomujú aj možné problémy: „Mentalita Cigánov nie je o logike a argumentoch,“ tvrdí Peter Murár zo Spišskej Novej Vsi. „Je o emóciách. V praxi to znamená, že Cigán bude robiť to, čo mu v danej chvíli napadne a bude to robiť naplno. Ak dôjde k roztržke, neznamená to len hádku, ale aj bitku, a to minimálne na nožíky. Príbeh sa môže skončiť úplnou katastrofou. Deti to hneď povedia celému príbuzenstvu - čo môže byť takmer tretina osady - a tí hneď oznámia, že už nikam deti nepustia. Bude niekto riskovať kožu pre horúce hlavy, ktoré nedokážu predvídať následky?“

Experti, ktorých ešte blchy nepoštípali

A. Koleno k tomu dodáva: „Práve preto sú ich skautské zákony trochu iné, prispôsobené pre rómske etnikum a preto za vedúcich skautských oddielov vyberáme Rómov. Keby bol vedúcim Neróm, časom by sa medzi ním a deťmi vytvorila priepasť.“

Jozef Krišanda, správca farnosti Bystrany, o rómskom skautingu hovorí: „Práca s Cigánmi prináša veľa humorných aj adrenalínových situácií. Napriek tomu, že máme mnoho expertov - ktorých blchy ešte nikdy nepoštípali - kariéristov a dezorientovaných „riešiteľov“ rómskeho problému, máme málo terénnych dobrovoľníkov. Ak niekto začne pracovať s Cigánmi, musí niečo preskákať. Až neskôr začne objavovať ich skryté hodnoty. To sú zážitky, pre ktoré sa oplatí s nimi pracovať - a určite aj v oblasti skautingu.“ (sr)