Dvadsaťštyriročný ANDREJ ORLICKÝ obhájil cez víkend v Dvoroch nad Žitavou titul majstra Slovenska v šprinttriatlone. Na vytiahnutej postave príjemného spoločníka s jemným výrazom by ste márne hľadali gram tuku, napriek tomu člen Dukly Trenčín a študent Materiálno-technologickej fakulty Strojníckej univerzity potvrdzuje slová z titulku.

„Kto ma pozná, dobre viem, že zjem naozaj všetko, navyše strašné kvantá aj za troch. Spať musím minimálne desať hodín, dvanásť je normálka.“

Na rodáka z Trnavy sa patrí hrávať futbal. Skúsili ste?

„Na futbal som ľavý. Mám dlhé nohy, potkýnam sa.“

Triatlonová kariéra sa zväčša odvíja od iných športov. Aká bola vaša genéza?

„Od deviatich rokov som plával. Vydržal som to päť rokov, potom vznikla psychická prekážka, prestávalo ma baviť stále dokola krúžiť v tom istom bazéne. Doma som nevydržal a na dva roky som sa stal cyklistom. Po skončení základnej školy som rozmýšľal nad moderným päťbojom, aby som využil odplávané roky. Definitívne z toho zišlo, keď som v Senci prvýkrát videl triatlonové preteky. V tej chvíli som tomu úplne prepadol a o mesiac som išiel svoj prvý triatlon.“

Ste zo športovej rodiny?

„Otec hrával basketbal, ale vtedy nemal podmienky na vrcholovú úroveň. Teraz sa snažím naplniť jeho ambície ja v triatlone. Sestra hrávala hádzanú, brat je doma vo všetkých športoch, ale skôr len tak pre seba.“

Váš športový vzor?

„Cyklista Miguel Indurain. Po všetkých stránkach, zaujímali ma jeho fyziologické dispozície, tep. Aj jeho tréningová postupnosť.“

Aká je vaša minútová tepová frekvencia?

„36-37. Po vytrvalostnej príprave klesne aj na 34.“

Vaším najlepším výsledkom je piate miesto na armádnych MS v Slovinsku minulý týždeň. Aká bola konkurencia?

„Už štyri roky za sebou sa tam schádza približne rovnaká, i keď vyskočia aj nové talenty. Silní boli Francúzi, olympionici z Nemecka i Talianska – napríklad Belandi.“

V Sydney mal triatlon olympijskú premiéru. Účasť na olympijskej trati v Aténach 2004 by mala byť vaším logickým športovým cieľom. Trúfate si?

„Iste, je to prirodzený cieľ. Ale uvedomujem si, že to nezávisí iba od výkonnosti. Potrebné sú aj peniaze na to, aby som mohol absolvovať preteky Svetového pohára a zháňať body, od ktorých sa odvíja kvalifikácia na OH.“

Stále platí, že vašou najsilnejšou stránkou je beh?

„Potom plávanie a nakoniec cyklistika. Ale na špičkovej úrovni treba mať všetko vyrovnané. Mne viac sedí olympijský triatlon – 1500 m plávanie, 40 km cyklistika, 5 km beh – ako šprint. Nie som rýchlostný typ, v bežeckom finiši nedokážem zrýchliť, a preto zvyknem prehrávať.“

Ste spokojný so starostlivosťou v Dukle Trenčín?

„Na Slovensku je jednoznačne na najvyššej úrovni. Na krajiny svetovej špičky to však stále nestačí. Navyše teraz nám na pokoji nepridávajú úvahy o zrušením armádneho športu.“

Centrá svetového triatlonu sú v americkej Kalifornii a v Austrálii. Bronzový Čech Řehula sa pred Sydney pripravoval s austrálskou skupinou. Neláka vás to?

„Rozmýšľam o tom, že by som investoval peniaze a strávil tam zimu v teple spojenú so štúdiom. Všetko je však limitované finančnými možnosťami.“

Záľuby?

„Literatúra o triatlone a spánok.“

Čo by ste robili, keby nebol na svete triatlon?

„Keby som mal prežiť ešte jeden život, určite by som ho zasvätil cyklistike.“

VOJTECH JURKOVIČ