Účasť Slovákov na atletických majstrovstvách sveta 3. až 12. augusta v západokanadskom Edmontone bude pokračovať podľa početnosti zrejme v zostupnej krivke. Nemusí to byť však pravda, lebo popri šiestich istých účastníkoch (chodci na 50 km Štefan Malík a Matej Spišiak, guliari Milan Haborák a Mikuláš Konopka, kladivár Miloslav Konopka, kladivárka Martina Danišová) môže do tejto soboty splniť limit ešte trojica – výškarka Mária Melová, kladivár Libor Charfreitag a prekážkar na 400 m Marcel Lopuchovský. Nominácia na poslednú chvíľu nie je pravdepodobná, ale ani vylúčená. Na olympiádu v Sydney takto cestoval oštepár Marián Bokor.
Na doterajších svetových šampionátoch štartovalo – Stuttgart 1993 dvanásť slovenských atlétov a atlétok, Göteborg (11), Atény (9), Sevilla (8). Množstvo zaiste neznamená úspech, o početnosť našej výpravy sa starala úspešná, ale čoraz tenšia i vyčerpanejšia pechota chodcov. Dvadsiatkar Igor Kollár (36 rokov) sa naposledy v Seville vypol k svojmu maximu a po dvoch ôsmych miestach (Stuttgart, Göteborg) skončil na skvelom šiestom mieste. Najúspešnejším Slovákom vôbec je ďalší chodec na 20 km Jozef Pribilinec, ktorý na MS ‘83 v Helsinkách a šampionáte ‘87 v Ríme vybojoval v československom drese striebro. V ére samostatnosti sa bronzovou medailou z Atén ‘97 môže pochváliť prekážkar na 110 m Igor Kováč.
Štyria môžu myslieť na prvú desiatku
Na šesťdesiattisícovom štadióne Commonwealthu v metropole provincie Alberta môže zo slovenského pohľadu platiť, že menej znamená viac. Šestorku tvorí skúsenosť Štefana Malíka (35 rokov) i Milana Haboráka (28), oboch účastníkov MS i OH, ktorých má na konte oveľa viac chodec. Aj dvadsaťdvaročné vrhačské dvojičky guliar Mikuláš a kladivár Miloslav Konopka už štartovali na olympiáde, nováčikmi sú Martina Danišová a Matej Spišiak. Slovenskí atléti okrem výnimočných Kováčových výkonov v Aténach a Kollárových v Seville končili v druhej až tretej desiatke štartového poľa. Zo súčasných účastníkov najväč- šieho športového sviatku tohto roku majú všetci s výnimkou mladého chodca Spišiaka a možno Miloslava Konopku šancu a iste aj ambíciu skončiť vo finále, respektívne v prvom tucte. Mikuláša Konopku, Haboráka i Danišovú na to predurčuje aj postavenie v desiatke najlepších v neredukovaných svetových tabuľkách. Konopka a Danišová sú deviati, Haborák desiaty.
Predohra na šampionátoch mladých
Vrhači a kladivári sa pred edmontonským štartom zúčastnia ešte na európskych šampionátoch v mladších vekových kategóriách. Bratia Konopkovci, predovšetkým guliar Mikuláš, juniorský majster sveta 1998 a majster Európy do 23 rokov v roku 1999, budú na amsterdamskom šampionáte dvadsaťtriročných (12. až 15. júla) najväčšími favoritmi. V Holandsku nie je bez medailovej šance ani sesterská košická dvojica Dana a Jana Velďákové (diaľka a trojskok) či chodci Eľko a Bátovský.
Do talianskeho Grosseta idú na juniorské ME (do 20 rokov) s najvyššími cieľmi kladivárka Danišová (18 rokov), bežkyňa na 800 metrov Lucia Klocová (18), azda i výškarka Renáta Medgyesová (18), trojskokanka Irina Beskrovanaja (19) a chodkyňa Zuzana Malíková (18).
K limitu má blízko Charfreitag
Z možných účastníkov MS má najbližšie k splneniu limitu kladivár Libor Charfreitag, ktorý na majstrovstvách Slovenska v Nitre zaostal hodom 77,38 m za limitom o 27 cm. V Nemecku žijúcej výškarke Melovej chýbajú k edmontonskému štartu tri centimetre. Lučenecká rodáčka skočila dva razy 192 cm (limit je 195 cm). Najmenšie šance má zrejme Marcel Lopuchovský, ktorý sa v tejto sezóne vrátil z hladkej štvorstovky na prekážkovú. Košičan reprezentujúci bratislavskú Sláviu UK s českým trénerom Ladislavom Kárskym si Utvoril síce na 400 m prek. osobný rekord 50,07 s, ale limit je 49,54 s.
Naša atletika odcestuje za more bez medailovej vyhliadky (hoci vo vrhu guľou je možné všetko), ale s veľkou nádejou potvrdzujúcou napredovanie. Do Edmontonu pôjde paradoxne zrejme najmenšia slovenská výprava v čase, keď je naša kráľovná športu na vzostupe. Zatiaľ je stále veľmi mladá. Ak si odmyslíme Štefana Malíka, Haboráka a Melovú, má maturitný či vysokoškolský vek denného štúdia.
PETER FUKATSCH