Na Slovensku žije vyše jeden a pol milióna mladých ľudí vo veku do 26 rokov. Je to takmer štyridsať percent slovenskej populácie. Odborníci tvrdia, že v ich rukách je naša budúcnosť, že sú pre nás prioritou. Takmer dve tretiny mladých ľudí však trávia svoj voľný čas v partii alebo sledovaním televízie. Nezaujíma ich práca v charite, spolkoch na ochranu ľudských práv, ochrana prírody či pomoc rodnej obci. Hlboko pod medzinárodným priemerom je aj angažovanosť tínejdžerov v detských a mládežníckych organizáciách.
Mládež a jej záujmy
Koncom roka 1999 a začiatkom roku 2000 sa na požiadavku Rady mládeže Slovenska, ktorá združuje 42 detských a mládežníckych organizácií, uskutočnil prieskum o predstavách mladých ľudí o trávení voľného času.
Ten ukázal, že takmer osemdesiatpäť percent mladých ľudí vo veku 15 až 26 rokov síce má nejaké hobby, nemá však záujem realizovať ho formálnou cestou. Svojim koníčkom sa radšej venujú v spoločnosti priateľov alebo kolegov (70 percent respondentov).
Takmer polovica mladých ľudí sa najčastejšie stretáva v baroch a krčmách alebo na ulici.
Aktivity, ktoré sa momentálne v partii vymyslia, sa uprednostňujú pred organizovaním voľného času niekým iným. Nemajú záujem o prácu v politických stranách (politici vraj ich problémy neberú vážne) ani v mládežníckych organizáciách - buď uprednostňujú neformálnosť, alebo na ich aktivity nemajú čas.
Medzi najčastejšie záľuby tínejdžerov patrí šport, počúvanie hudby, sledovanie televízie, čítanie, práce v domácnosti (ženy) alebo práce „kutilské“ (muži), ale aj ničnerobenie. Ponuka v oblasti športových aktivít je podľa nich dostatočná, slabá však v oblasti technických a umeleckých činností.
Vzormi mladých stále ostávajú rodičia a priatelia, „pretláča“ sa však i úspešný podnikateľ.
Najnižšia angažovanosť v organizáciách
„Žiaci a študenti síce všeobecne veria, že práca s inými mladými ľuďmi v škole alebo mieste bydliska môže pomôcť riešiť problémy, ale ich účasť v školských alebo regionálnych organizáciách je veľmi nízka,“ uviedla pre SME Mária Čápová, národná koordinátorka testovania občianskych vedomostí a zručností žiakov ôsmych tried základných škôl. „Napríklad kým v Dánsku alebo Nemecku pracuje v žiackych parlamentoch až takmer tridsať percent detí, u nás len tri - a to je najmenej z 28 krajín, ktoré sme testovali. Slovenských žiakov viac priťahujú aktivity neformálnych skupín, s voľnejšou hierarchiou a väčšou slobodou v individuálnom rozhodovaní.“
Podľa Borisa Šafára z Rady mládeže Slovenska je to aj preto, že „ľudia o potrebe, význame a činnosti mládežníckych organizácií v spoločnosti veľa nevedia“.
Obdobie pred rokom ‘89 bolo totiž charakteristické vysokou organizovanosťou mladých ľudí. Išlo však skôr o povinnosť ako o dobrovoľné rozhodnutie. Možno práve preto je to dnes presne naopak - mládež odmieta organizovanosť prakticky v čomkoľvek.
Prečo je lepšie tráviť voľný čas organizovane?
Mládežníckym organizáciám spoločnosť prikladá veľký význam. Považuje ich za jeden z faktorov, ktoré môžu výrazne prispievať k osobnosti mladých ľudí a ovplyvňovať ich životný štýl.
„Myslím si, že každá organizovaná činnosť, zvlášť ak si ju mladí organizujú sami, je cestou, ako pomôcť mladej generácii robiť niečo zmysluplné, čo im neskôr pomôže nájsť vlastný smer,“ povedal pre SME Štefan Šlachta, podpredseda výboru Národnej rady SR pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
To potvrdzujú aj slová Zuzany Boledovičovej, ktorá pracuje v organizácii DOMKA – Združenie saleziánskej mládeže: „Cítila som potrebu pracovať s deťmi, venovať sa im, ukázať im v tomto zložitom svete nejaký smer. Pri práci som navyše našla ľudí spoločného gusta, rovnakých názorov. To všetko má pre mňa veľký zmysel.“
SOŇA REBROVÁ
