od terajška bude priebežne dodávať zaznamenaniahodné udalosti do londýnskej centrálnej redakcie Guinessovej knihy rekordov, píše agentúra AP.
Stewart Newport, „strážca rekordov“ v ústrednom sídle Guinessovej kancelárie v Londýne, potvrdil, že o zriadenie pobočky už niekoľko rokov uvažovali vzhľadom k tomu, aké množstvo rekordov sa v Číne vyskytuje. Guinessova kancelária poverila úlohou zberu informácií Náučné nakladateľstvo provincie Liao-ning, ktoré sídli na severovýchode krajiny a od roku 1999 má skúsenosti s vydávaním čínskej verzie Guinessovej knihy.
„Guinessova kancelária si všimla, že mnoho svetových rekordov padne práve u nás a že by nebolo spravodlivé ignorovať tak veľký národ,“ hovorí Tchang ž‘sung, vedúci čínskeho Guinessovho strediska.
Liao-ningské nakladateľstvo už dostalo viac než 70 prihlášok, z ktorých desať predložili na schválenie do Londýna. Najmenej trom sa to podarilo - išlo o najdlhšie nepretržité uvádzanie rovnakého filmu na jednom mieste, kde sa film Láska v Lu-šanských horách premieta v tej istej kinosále v provincii Ťiang-si na juhovýchode Číny štyrikrát denne už od roku 1980.
Druhý rekord si pripísal najmenší glóbus na svete zo Šanghaja, ktorý meria v priemere iba päť milimetrov.
A tretím rekordmanom je najväčšia nefritová socha Budhu v An-šane, vážiaca 287,5 tony a dosahujúca výšku takmer osem metrov.
Z ďalších kandidátov sú práve v hodnotení najväčšie písacie pero či najdlhšie roztočená basketbalová lopta, ktorú istý muž Šen-jangu udržal na jedinom prste sedem hodín.
Myšlienka Guinessovej knihy rekordov sa zrodila v roku 1951, keď sa Sir Hugh Beaver, riaditeľ Guinessovho pivovaru hádal, ktorý druh lovného vtáctva je najrýchlejší v Európe. Uvedomil si, že kniha, ktorá by dokázala dať odpoveď na podobné otázky, by sa mohla páčiť - a mal pravdu. Keď bola v roku 1955 vydaná prvá Guinessova kniha, stala sa hneď bestsellerom.
Na internetových stránkach Guinessovej knihy (http://www.guinnessworldrecords.com) je 86 záznamov týkajúcich sa Číny, ktoré siahajú od športových výkonov (Wang Jen sa v roku 1986 stala v štrnástich rokoch najmladšou atlétkou, ktorá prekonala rekord v chôdzi na päť kilometrov), cez najväčšiu zlatú rybku na svete (37,2 centimentra) až po najväčšiu ľudskú pyramídu, ktorú „postavili“ pekinskí akrobati do výšky 6,4 metra.
Ale do záznamov sa dostali aj rekordy, na ktoré Čína rozhodne nemôže byť hrdá - najvyšší počet popravených osôb (17 500 v rokoch 1990 až 1999), či najvyšší počet obetí hladomoru (40 miliónov v rokoch 1959 až 1961). (čtk)
