Z porovnania predbežných údajov OECD, ktoré zverejnil týždenník Economist, vyplýva, že vo väčšine vyspelých krajín rástla ročne o jedno až štyri percentá.
Životná úroveň sa dá merať podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa, ktorú ovplyvňuje nielen rast ekonomiky krajiny, ale aj prírastok či úbytok obyvateľstva. Rýchly rast HDP tak nemusí znamenať aj rýchle zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov krajiny. „Hoci americká ekonomika rástla počas posledných piatich rokov celkom rýchlo, tak to bolo aj s počtom obyvateľov. Výsledkom je, že životná úroveň v USA nerástla tak rýchlo ako v niektorých iných bohatých krajinách vrátane tých v Európskej únii,“ uviedol Economist.
Ďaleko za Írskom je v rebríčku Luxembursko so skoro 4-percentným ročným rastom prosperity. Trojku štátov s najrýchlejšie rastúcou životnou úrovňou uzatvára ďalšia európska krajina – Fínsko. O dve až tri percentá ročne sa zvyšovala prosperita Kanaďanov, Španielov, Švédov, Austrálčanov, Francúzov a Novozélanďanov. Na dvojpercentnej úrovni sa pohyboval rast v USA, Holandsku, Rakúsku, Veľkej Británii a Belgicku, pod ňou v Dánsku, Nemecku, Taliansku, Nórsku a Švajčiarsku. V Japonsku životná úroveň za päť rokov pre ekonomickú recesiu takmer vôbec nevzrástla.
Prehľad neuvádza Slovensko, ocitli by sme sa však zhruba tesne pod polovicou rebríčka. Česká republika by bola až na jeho chvoste.
Tempo rastu životnej úrovne nemusí všetko vypovedať aj o jej samotnej výške. OECD uvádza, že v roku 2001 bola životná úroveň podľa porovnania kúpnej sily a úrovne HDP na obyvateľa najvyššia v Luxembursku, kde presiahla 50-tisíc amerických dolárov za rok, a až s veľkým odstupom za ním nasledovalo Nórsko s 37-tisíc a USA s 35-tisíc dolárov. Na Slovensku to bolo zhruba 12 100 dolárov. Priemer OECD za predminulý rok je pritom 24 300 dolárov.
(bro)
