ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Ortuťovitý útočník, perfektne korčuliarsky i technicky vybavený, bol dlhé roky burcujúcou sopkou bývalého československého tímu. Hoci jeho generácii nebolo dožičené stať sa majstrami sveta, na sklonku šesťdesiatych rokoch patril k lídrom mužstva, ktoré mnohí odborníci považovali za najlepšie na svete.
Nezabudnuteľné ostávajú spomienky najmä na olympiádu 1968 v Grenobli. Tam Československo prvýkrát v histórii OH zdolalo bývalý Sovietsky zväz . V poslednom zápase nám stačilo vyhrať nad Švédskom a boli by sme zlatí.
„V závere som mal dvakrát vytúžený gól na hokejke. Sám som sa ocitol pred brankárom Holmqvistom, urobil som blafák a to, čo som mal tisíckrát naučené, sa nevydarilo. Puk skončil na žŕdke. Naša silná generácia trikrát siahala na zlato, ktoré nám trikrát uletelo.“
Golonka v mladosti majstrovsky ovládal aj tenisovú raketu, ešte i v pokročilejšom veku občas posilnil novinársku futbalovú jedenástku.
V trénerskom pokračovaní hokejovej kariéry dvakrát priviedol k titulu nemeckého majstra SC Riessersee.
Člen klubu hokejových strelcov (380 gólov), účastník troch zimných olympiád (striebro a dva bronzy) a ôsmich MS (štyri strieborné a štyri bronzové), sa v roku 1998 stal členom Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie.
V rokoch 1996 – 1997 viedol seniorskú reprezentáciu Slovenska. Svojou impulzívnou povahou a dynamickou komunikáciou sa niekedy dostal do názorovej kolízie s okolím. Počas Svetového pohára 1996 aj s denníkom SME. Po opadnutí vášní však našiel ochotu všetko si pokojne vydiskutovať.
Pre slovenský hokej bude vždy nenapodobiteľnou ikonou.
Pevné zdravie, Jožko! (ju)
