FOTO – ARCHÍV
l akurát džentlmensky, ale nikdy nebol tým, ktorý začal.
Carlos Dunga, kapitán brazílskych majstrov sveta vo futbale 1994, to nemal v živote ľahké. Nikdy sa nepoddával nástrahám, ale postavil sa proti nim a prekonal ich. O to viac by si zaslúžil vysoké uznanie, hoci sa ho vo svojej krajine asi ťažko dočká.
Zlato z Mexika výhrou nad neprajníkmi
Napriek výstrahám skočil z vidieka do tímu niekoľkonásobného majstra krajiny International Porto Allegre. Mládežnícka základňa bola ako bazén plný dravcov. Všetci vedeli z futbalovej abecedy veľa. Carlos doma žiaril, ale tu nebol najlepší. Mal však šťastie, že nepodľahol zmätku, ktorý panoval v hlavách mnohých, a zachoval si chladný rozum. Uvedomoval si, že nemôže ostatných zdolať v technike, musí to dokázať inak. Nútil sa behať, naberal kondíciu. Zmohutnel a zosilnel. Sedával v hľadisku, keď hrali dospelí, a študoval ich herný systém.
Na prahu dospelosti sa objavil v seniorskom áčku, ale iba na súpiske. Tréneri, ktorí sa videli v brazílskom futbale plnom fines a parádičiek, vždy našli niekoho, komu dali prednosť. Vypadol do B-mužstva. Našťastie, béčka hrávali zápasy pred súbojom A-tímov, a tak si ho všimli zostavovatelia výberu Brazílie do 20 rokov. Na medzinárodnom poli treba mať niekoho, kto v súboji neuhne, a Dunga bol na to ako stvorený.
V roku 1983 sa z Mexika vrátil ako majster sveta dvadsaťročných. Dostal profesionálnu zmluvu a pripísal si prvý úspech v boji proti neprajníkom.
Talianska pozvánka
Funkcionári Corinthians Sao Paulo ho kúpili ako dvojnásobného medailistu. K zlatu z Guadalajary pridal olympijské striebro z Los Angeles. Vo veľkomeste na juhovýchode krajiny, v ktorom vyhlásili nezávislosť Brazílie, sa stal na chvíľu jedným z najznámejších z desiatich miliónov obyvateľov.
V jednom stretnutí dal ako defenzívny stredopoliar tri góly. Hlavou po rohu, z diaľky a po samostatnej akcii, typicky brazílskymi kľučkami. Namiesto pochvaly – posmech. Hľa, smiali sa, náš Dunga, čo je v preklade ufúľanec, ubabral gól. Na občianske meno Verri sa zabudlo. To, ako hrdo zniesol túto prezývku, svedčí o obrovskom tréningu vôle a sebazaprenia.
Na MS 1986 necestoval. Vydedenec reprezentácie. Bol príliš nebrazílsky. Vrátil sa do posilňovne. Pod odborným dohľadom pestoval postavu, ale do mužstva sa nedostal aj tak. Neverili mu.
Odišiel do Vasca de Gama, ozvala sa aj reprezentácia. Po európskom turné Brazílčanov mohol neprajníkom poslať pohľadnicu z Florencie. Zavolala prestížna talianska Seria A.
Nemci ho vykúpili
Vo futbale majú výsadné postavenie iba megahviezdy. Vo Fiorentine zistili, že majú veľa cudzincov. A komu dať čierneho Petra, ak nie Dungovi? Nasledovalo hosťovanie v druholigovej Pise a tretie zavrhnutie v kariére. Prehrýzol sa aj cez to a vrátil sa neotrasený. Vypracoval sa na oporu mužstva, ktoré sa v roku 1990 dostalo do finále Pohára UEFA. Víťaz Juventus ho chcel, ale Fiorentina ho dva roky držala za zmluvný, priemerný plat, a keď prišiel rebel Effenberg, Dungu poslali do Pescary. Veril v ďalší návrat. Z pravidelného čítania Biblie sa naučil, čo musia vytrpieť mučeníci. Potom stavil na jednu kartu. Vošiel do banky, vybavil prevod peňazí a vyplatil sa zo všetkých záväzkov voči Fiorentine. Stálo ho to dva a pol milióna mariek. Funkcionári VfB Stuttgart dali za neho dvojnásobok. Napriek všetkým protivenstvám vyšiel opäť zo životného zápasu víťazne.
Cesta k titulu
Brazílčania chodili na svetové šampionáty ako favoriti, a keď nezískali titul, vracali sa ako vyvrheli. Zlato sa im od roku 1970, keď dostali do trvalého držania Zlatú Niké, nepodarilo získať. So škrípaním zubov fanúšikovia prehltli dva triumfy rivalov z Argentíny, víťazné ťaženia účelných Nemcov či obranného talianskeho catenaccia. Dunga nemal miesto v reprezentácii, lebo hral nebrazílsky. K veslu sa však dostal Carlos Alberto Parreira, ktorý hľadal príčinu vyše dvadsaťročného pôstu bez titulu v brazílskom jedálnom lístku. Postavil nové mužstvo a v roku 1993 povolal aj Dungu. Ten si získal uznanie, ako stredopoliar dirigoval hru. S ním získali Brazílčania štvrtý titul. Vo finále na MS 1994 v USA proti Taliansku v rozstrele Dunga premenil penaltu, a keď dvíhal nad hlavu World Cup, zabudol na všetky polená, ktoré mu lietali pod nohy.
Dedinský samorast od Rio Grande do Sul sa nenechal znechutiť ani štvrtý raz. Deťom Gabriele a Brunovi zanechal futbalovým životopisom čitateľný odkaz – kto sa nevzdá, napokon zvíťazí.
Rozlúčka bez slávy
Ako to býva, vrcholom sa výstup nekončí. Nevďak vládne svetom a na zásluhy sa zabúda. Dunga prestúpil do Japonska, a keď sa Parreirov nástupca Mario Zagallo rozhodol nechať ho kapitánom aj na MS 1998 vo Francúzsku, mnohí si klepali na čelo. Brazílčania mali mužstvo plné hviezd a tie sa pridali na stranu verejnosti. Za čo hrá? Iwata? Nepoznám. Spor vyvrcholil v stretnutí proti Maroku. Dunga skritizoval pred televíznymi kamerami a zrakmi miliárd divákov spoluhráča Bebeta ako kuchár učňa, ktorý zabudol osoliť polievku. Získal si ešte viac nepriateľov, hoci spor sa urovnal. Obhajcovia skončili druhí, Brazília plakala.
Carlos Dunga sám povedal, že v reprezentácii po MS skončí, a preto sa ho výroky nového kouča Vanderleyho Luxemburga o prestarnutom kádri dotkli iba ako guľôčky obrnenca. Nezobral ho. Toto odmietnutie už Dunga nemusel brať vážne.
Carlois Caetano Bledorn Verri – „Dunga“
31. 10. 1963, 177 cm, 75 kg
Majster sveta dvadsaťročných 1983, strieborný na OH v Los Angeles 1984, víťaz Copa America 1989, 1997, kapitán majstrov sveta 1994, Pohár FIFA 1997, striebro z MS 1998, člen All stars tímov na MS 1994 a 1998.
