Na baletku mala zopár centimetrov naviac, a tak vyštudovala operný spev na bratislavskej VŠMU a niekoľko rokov strávila ako sólistka Slovenského národného divadla. Do Prahy ju priviedlo angažmán v muzikáli Krysař. Potom prišli úspechy. So stratou mamy, ktorá bola jej najmilším človekom, sa vlani vyrovnala albumom Sisa, s popovými pesničkami a troma bonusovým skladbami z muzikálov. Vstup do nového milénia mala SISA SKLOVSKÁ sľubný. Práve teraz vystupuje v New Yorku, Miami a vo Washingtone a po návrate ju čaká v Bratislave muzikál Hamlet.

V lete ste absolvovali turné pre amerických krajanov. Je toto pokračovanie?

„Tak trochu áno.“

Videli vás už aj Američania?

„Objavili sa dokonca aj ľudia od hudby. Prekvapilo ich, že sa nájde v našich končinách interpret, ktorý dokáže prezentovať toľko hudobných žánrov. Podarilo sa mi dokonca absolvovať aj tri veci mimo plánu.“

Aké?

„V Haarleme som v baptistickom kostole spievala americký gospel. Chcela som to vidieť naživo, keďže spievam aj soul. Sedela som očarená. Ku koncu nás speváci vyzvali, aby sme vstali a opakovali po nich. Viac mi nebolo treba, začala som spievať naplno. Potom ma zobrali za ruku a priviedli medzi seba. Dospievala som celý koncert. Strašne sa čudovali, kto som, odkiaľ prichádzam.“

Počuli už o Slovensku?

„Reagovali až na Československo. Čudovali sa, že človek z východu cíti ich hudbu. Pýtali sa ma, ako je to možné.“

Ako?

„Hovorila som neviem, možno som niekedy v minulom živote žila kdesi medzi vami.“

To je však len jeden zážitok. Aké sú ďalšie?

„Druhý bol, keď som sa šla pozrieť v New Yorku do džezového klubu, kde práve hral Laco Déczi. Žije tam už sedemnásť rokov a ja som si zaspievala s jeho kapelou. A do tretice to bolo neplánované vystúpenie vo Washingtone. Kultúrny atašé Českej republiky sa stretol s manažérom opery a povedal mu, že má na návšteve zaujímavú speváčku a rád by prezentoval moje nahrávky. Ten človek si ich vypočul a zaradil ma do programu pre spevákov celého sveta.“

V opere?

„Áno, vraj, aby som prišla zaspievať. S tým som nerátala. Ale našťastie nosím všade so sebou noty. Nakoniec mi povedali, že umeleckým šéfom je Placido Domingo, a potom mi už nebolo všetko jedno.“

Prišla tréma?

„Ani nie. Povedala som si, že nemám čo stratiť. Zaspievala som najlepšie, ako som vedela. Ľudia boli nadšení. Zaskočilo ich, že som svoje vystúpenie odtancovala a zaspievala, čo nie je v opere zvykom.“

Ste známa svojimi premenami, vraj v Prahe uzatvárajú stávky, koľkokrát sa na koncerte prezlečiete. Je to tak?

„Prezentujem niekoľko hudobných žánrov a podľa toho sa vždy obliekam. Publikum vníma koncerty aj vizuálne, nielen sluchom.“

Aký je teda váš osobný rekord v počte preoblečení?

„Najviac ich bolo päť.“

Poslednou veľkou zmenou bol album Sisa. Čo sa stalo s muzikálovou divou? Kde zostala?

„Ale to som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu. Všetko tu už bolo. Presne takto som sa už kedysi obliekala. Ofinu som nosila asi do dvadsiatich rokov, takže som už takto vlastne vyzerala.“

Svet opery je konzervatívny. Nedráždil váš zjav kolegov z národného divadla?

„Moje aktivity v muzikáloch a pop music považovali za niečo takmer promiskuitné. Trčala som z ich radu. Musela som to nejako vyriešiť, aj keď ma to trápilo, lebo operu milujem.“

Prečo ste potom odišli?

„Nechcelo sa mi. Ale moje rozhodnutie urýchlila zmena vedenia divadla a potom angažmán v Prahe.“

Čo vás čaká po návrate zo Spojených štátov?

„Vrátim sa v polovici februára. Čakajú ma skúšky muzikálu Hamlet, ktorý bude mať 23. februára v Bratislave slovenskú premiéru. V pražskom divadle Kalich sa tento muzikál Janka Ledeckého, kde hrám kráľovnú Gertrúdu, teší veľkej obľube.“

MILOSLAVA HRIADELOVÁ