„V osobe prezidenta si ľudia volia svojho reprezentanta. Voľba má veľký symbolický význam, ktorý v prípade parlamentných volieb chýba,“ povedal český politológ Jiří Pehe.
Prezidenta Michala Kováča zvolil parlament. Jeho nástupcu sa už poslancom v roku 1998 nepodarilo zvoliť. Za prvej Dzurindovej vlády koalícia prijala ústavný zákon o priamej voľbe prezidenta a Rudolfa Schustera potom zvolili občania v priamych voľbách.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že priama voľba sa osvedčila. „Voľba v parlamente poskytovala stranám možnosť uzurpovať výber kandidátov a napokon aj samotného prezidenta, pričom občania do tohto procesu nemohli nijako zasiahnuť,“ povedal.
Ústavný právnik Ladislav Orosz hovorí, že priama voľba hlavy štátu je celoeurópsky trend, lebo sa pre ňu rozhodlo viacero postkomunistických krajín. Priamu voľbu považuje za spravidla zbavenú kuloárnych politických hier, prípadne sú podľa neho menej zreteľné.
Ako jeden z tvorcov novely ústavy Orosz nesúhlasí, že by sa obmedzila sila ústavného postavenia prezidenta. „Je to moc, ktorá slúži na vyvažovanie vzťahov medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Len čiastočne sa obmedzili jeho kompetencie v oblasti výkonnej moci, keď sa v parlamentnej forme vlády zachováva dominancia vlády,“ dodal.
Politológ Pehe hovorí, že priama úmera medzi silou právomocí prezidenta, a spôsobom jeho voľby neexistuje: „Zaleží skôr na tom, ako je úrad prezidenta vykonávaný a kým. Napríklad v Rakúsku má prezident slabé kompetencie, ale účasť v prezidentských voľbách je pomerne silná.“ (sp)
