Keď v škole na telesnej výchove spolužiaci jojkali, že treba bežať štvorstovku, MARTIN KOVAĽ sa tešil. Na vysokej škole ho to chytilo naplno a dnes za rok zabehne päťtisíc kilometrov. Minulý rok bol na prestížnom behu okolo Mont Blancu v prvej päťdesiatke dvoch tisícok najlepších. Zo Slovenska prvý vo svojej kategórii.
Čo sa vám na behaní zapáčilo?
Môcť byť len tak sám so sebou. Vôbec na nič nemyslieť, úplne vypnúť. To je skvelý pocit.
Mnohí vypnú s vyloženými nohami pred telkou, s knižkou v rukách alebo zaspia rovno na gauči.
Hm, možno. No ja na to potrebujem aj pohyb. Kedysi dávno boli ľudia závislejší od pohybu. Ak neušli nepriateľovi či predátorovi, chytil ich a zjedol. Človek je s behom spojený odpradávna. Možno je nám to geneticky stále dané. Beh je naším najbližším športom.
Treba utekať, aby sa človek zachránil?
Pred tisícročiami to platilo doslovne. Dnes si treba odbehnúť aspoň z reality. A zachraňovať sa musíme najmä pred sedavým spôsobom života.
Aký beh uprednostňujete?
Kedysi som behával po rovnejších povrchoch. Dokonca aj okruhy po tartane na štadióne. Ale najviac sa mi páči behanie v prírode. Cez rôzne pohoria, objavujem krásne krajiny. Svojím spôsobom je to cestovanie prírodou. Prostredníctvom behu dokáže človek veľa prejsť, a keď sa nepozerá do zeme, aj veľa vidieť.
Aj sa na peknom mieste zastavíte alebo je to pre vás pri behu tabu?
Ak nie som na pretekoch, aj sa zastavím. Nafotím si to aspoň do telefónu a pozriem tie miesta neskôr na mape. Rád si pozriem, kadiaľ som behal. Aj faktor prevýšenia. Na rovinke či okruhu človek len zaradí tempo, čo má natrénované, a potom už nemá žiadnu inú starosť, len ho držať. My trailoví bežci máme svoje hory a kopce a musíme kalkulovať a počítať, aký je kopec strmý a vysoký. Do kopca to chce väčšiu námahu, pulz rastie. A čím vyšší máme pulz, tým viac sa telo zakysľuje a vtedy prestane vládať. Všetko si treba dobre premyslieť. Kedy spomaliť alebo zrýchliť. Páči sa mi, že je to také hravé.
Stratégie, ktoré zohľadňujú prevýšenie, máte dopredu premyslené alebo spontánne improvizujete počas behu?
Kedy ako. Veľakrát si to aj rozpočítam, dopredu rozvrhnem kilometre stúpania, za koľko chcem ktorý kopec zdolať a na aký najvyšší pulz pôjdem. Je to trochu aj stres. Človek je pod vplyvom toho, že ho môžu druhí predbiehať. Preto to mám radšej rozpočítané. Tréningy však robím viac naslepo.
V teréne vám to teda musí šliapať aj v hlave?
Najmä na pretekoch. A zohľadňovať treba aj ďalšie okolnosti. Keď ma niekto predbehne a chcem sa na pretekoch dobre umiestniť, musím mať spočítané, či sa mi ho oplatí predbiehať teraz, alebo ho chvíľu nechám, kým vyhorí, a predbehnem ho až neskôr.
