Vždy musí mať raňajky. Inak by bola nervózna. ,,Nejem však nič zvláštne. Chlebík s niečím, vločky. Keď mám trochu času, nakrájam si čínsku kapustu, trochu ju osmažím na masle, pridám tenučké plátky mrkvy, na záver vajíčko a mám zdravý falošný hemendex. Alebo – v Amerike som sa naučila robiť zemiakové placky na sucho. Postrúhajú sa zemiaky, osolia sa, okorenia a opražia na suchej platničke. Vznikne placka, ktorá sa dá jesť sama, ale môžete si ju aj niečím naplniť. V lete si napríklad donesiem zo záhrady špenát, pokrájam ho, trošku podusím, dám na placku – nie je nič lepšieho.“

Kávu hneď ráno nepije. Namiesto nej si dáva bylinkový čaj, ktorý si robí zo slezu nebadaného alebo maurského, pretože to pomáha slizniciam a ochraňuje teda aj priedušky.

Na obed jej stačí výživnejšia polievka, prípadne ryža na rôzne spôsoby, nejaké zeleninové jedlo alebo mäso so šťavou.

,,Keby ste sa však spýtali mojich známych, čo jem, určite vám povedia, že sviečkovú bez mäsa. Teda iba omáčku s knedľami. Alebo ‘vepřo‘, knedlo, zelo – ale bez vepřa. Často je to naozaj tak, pretože mám veľmi rada iba kapustu a knedľu ochutenú šťavou z mäsa. Potom však už nemusím nič na olovrant. Nanajvýš nejakú maškrtu, ako napríklad banán v čokoláde. No a večer, keď nemám vystúpenie, alebo nikam nejdem, mi úplne stačí chlieb so syrom a acidofilné mlieko.“