V Bosne budú zabezpečovať poriadok európski policajti. FOTO- REUTERS
Ide o prvú misiu tohto druhu v dejinách. Je to zároveň test schopnosti Európanov zabezpečovať poriadok v nepokojnom regióne a predvoj vojenskej misie. Misia by sa mala začať vo februári, keď Európa prevezme velenie mierových síl v Macedónsku. V marci by Európa chcela prebrať velenie SFOR v Bosne, ktoré doteraz zabezpečovalo NATO.
Európski policajti v Bosne majú ukázať, že Európa je schopná udržať si stabilitu vo svojom bezprostrednom susedstve a že na jej zabezpečenie nutne nepotrebuje OSN či NATO, a hlavne nie Američanov.
Nástupu európskych policajtov predchádzali dva významné momenty. Prvým je dosiahnutie dohody medzi Európskou úniou a NATO, ktorá umožní vytvorenie európskych jednotiek rýchlej reakcie. Dohodu podpísanú krátko po decembrovom summite únie v Kodani takmer dva roky blokoval spor medzi Tureckom a Gréckom. Turecko nechcelo pripustiť, aby členovia únie mali prístup k informáciám NATO. Obávalo sa hlavne Cypru, ktorý sa stane členom únie už o rok, a možnosti, že by sa nové európske jednotky mohli zapojiť do riešenia konfliktu medzi jeho gréckou a tureckou časťou. Turecko napokon blokádu odvolalo za prísľub, že cyperskí vojaci sa nebudú zúčastňovať na európskych vojenských misiách, ktoré budú využívať aj kapacity NATO.
Druhým nemenej významným momentom je to, že Amerika, ktorá bola doteraz - aj keď pod hlavičkou NATO či OSN - lídrom pri zabezpečovaní mieru v Bosne a Hercegovine, presunula svoje strategické záujmy do iných oblastí.
Americký minister obrany Donald Rumsfeld už dlho avizuje elimináciu americkej vojenskej prítomnosti na Balkáne. Američania, ktorých angažovanosť v balkánskych krízach je vnímaná kontroverzne, sa budú postupne sťahovať. Politickí analytici síce chápu, že americké národné záujmy sa spájajú s bojom proti terorizmu a aj ich geografické umiestenie sa mení, tvrdia však, že fyzický aj strategický ústup z Balkánu by mohol Američanov v budúcnosti mrzieť.
To si myslia aj obyvatelia Bosny a Hercegoviny. Európskych policajtov privítali s nevôľou a obavami. V živej pamäti Bosniakov totiž zostáva neospravedlniteľné zlyhanie holandských mierových síl, ktoré viedlo k masakre bosnianskych moslimov v Srebrenici.
Ako povedal jeden z veliacich dôstojníkov európskych policajných síl, Európa si nemôže dovoliť zlyhanie. V kontexte toho, že o pár mesiacov bude zrejme na celý Balkán sama, je to rozumný prístup. Navyše, Európa pre svoju nepružnosť Balkánu aj veľa dlhuje. Miesto, ktoré si zvolila na to, aby ukázala, že je rešpektovaným svetovým hráčom a môže konkurovať Američanom, si teda vybrala dobre.
JANA MIKUŠOVÁ
