Bolo nás jedenásť, spievali Jaro Filip, Július Satinský a Milan Lasica. Dnes už zostal len jeden. Na snímke z roku 1970 spievajú L+S Ságu rodu Forsythovcov.
Bol som v Karlových Varoch. Za oknami mojej hotelovej izby šumel hustý les. V utorok ráno som otvoril okno a z lesa mi vletel do izby živý vták. Nejaký čížik alebo sýkorka (vo vtákoch sa nevyznám). Ešte si hovorím, to musí byť riadny idiot, keď tu má celý veľký les a vletí do hotelovej izby! Ale potom som sa zľakol. Moja stará mama vravievala, že keď do domu vletí vták, niekto umrie. Hneď som si začal predstavovať, kto by to asi teraz v júli predpoludním mohol byť? Poviem vám pravdu – videl som vás v duchu všetkých jedného po druhom, milí čitatelia, kamaráti, príbuzní, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že to bude Jaro Filip – kamarát jeden z najkamarátovitejších! Už v júli roku 1999 preletel ponad našu planétu roj veľmi zlých bosoriek. Pamätám sa, že 16. júla minulý rok sa zrútil do mora Kennedyho syn, mne praskol vo Veľkých Levároch žalúdočný vred a presne v tom istom čase vrazil do auta Jara Filipa na Karadžičovej ulici nejaký tĺk a skoro ho zmárnil.
Netušil som, že k roju mimoriadne zlých bosoriek, ktoré približne v polovici júla každý rok oblietajú zemeguľu, sa tohto roku pridá aj Smrťka s kosou! Že vletí do domu nášho nebohého kamaráta! Tristo hrmených aj so Smrťkou! Už aj ten vtáčik z lesa má viac rozumu ako pani Smrť! Ja vám poviem, ako to bolo naozaj:
Smrťka s kosou stála na lúke a na tú lúku v utorok ráno priletel roj bosoriek. Ony tam – tie beštie – mávajú každý rok o 9.00 h medzipristátie. Smrťke prišlo ľúto, že nemá metlu na lietanie a požiadala jednu z bosoriek, či by ju nezviezla. Bosorka súhlasila a roj vzlietol aj so Smrťkou-stopárkou. Tá však pri lete tak hrkotala, že ju bosorka zhodila. To, že spadla chudera akurát na ulicu Fraňa Kráľa, bola úplná náhoda. Keby išla pešo, Jaro by si požil ešte dlho, lebo na ulicu Fraňa Kráľa je z lúky dosť ďaleko. Takže takto to bolo v skutočnosti, ale čo nás po skutočnosti, keď to, čo sa stalo, už sa neodstane!
Rád by som touto cestou vyzval všetky Smrťky, aby chodili po svete pešo, ako sa patrí a neuľahčovali si tie ich pofidérne aktivity tandemami na cudzích metlách! Poriadna Smrťka má chodiť pešo a má si mrmlať: „Pomaly ďalej zájdeš.“ Keby to tak bolo, mohol by som splniť dohodu, ktorú som s Jarom Filipom kedysi dávno uzavrel. Dohodli sme sa, že umrieme z nudy v roku 2035. Pôjdeme na kávu do buffetu Štúdia L+S a tam z nesmiernej nudy umrieme. Keby sme sa nenudili, tak si zapneme verejnoprospešnú televíziu, alebo prizveme k stolu nejakú mimoriadne nudnú čučoriedku. Možno by bolo najoptimálnejšie prizvať si v roku 2035 do buffetu priamo Smrťku. Ale opakujem: v roku 2035! A nie náhodou, spakruky a nezmyselne v roku 2000! Dohoda zostane nenaplnená.
Tristo hrmených aj so Smrťkou! Odkážte jej to, ak by sa u vás najbližšie zastavila. A aby som nezabudol: úprimnú sústrasť.
Július Satinský, 19. 7. 2000, Domino fórum
