Ja neviem, akí sú Alexejovia, ale s veľkou pravdepodobnosťou je každý iný. Neviem, aký je napríklad ruský veľvyslanec Alexej Borodovkin alebo tvorca Tetrisu Alexej Pajitnov, či šéf Gazpromu Alexej Miller, alebo Alexej Tolstoj, ktorý prekrstil Pinocchia na Buratina. Viem však, ako som prišiel k tomuto menu ja. Ten príbeh sa stal v roku 1966 a mal rýchly a jednoduchý priebeh. Môj otec povedal, že jeho syn sa bude volať Viktor a moja mama zahlásila meno Alexej. Jej dôvody boli akiste dva – 1) nepáčilo sa jej meno Viktor, 2) polovicu svojho života prežila v Rusku (vtedy ZSSR), a preto chcela mať aspoň jedno dieťa s ruským menom. S týmto menom som sa stával jednoduchým terčom pre spolužiakov. Pamätám sa na rôzne obmeny môjho mena od zjednodušujúceho Rus až po sofistikovanú lošaď (po rusky kôň). Nebolo to ľahké, ale naučilo ma to byť v strehu.
Môžem vám povedať, ktoré z popísaných vlastností sú vlastné mne, ale celkom určite nie napríklad patriarchovi pravoslávnej cirkvi Alexejovi II. Dúfam, že nevyznievam ako človek, ktorý nepochopil, v čom je vtip tejto rubriky, ako napríklad Ján Figeľ, keď vybral v súťaži o perfektného Európana slovné spojenie „Nepohostinný ako Slovák“, hoci sa mali ironizovať negatívne vlastnosti európskych národov typu „Triezvy ako Ír“. Takže čo sedí a čo nesedí. Zaujalo ma slovné spojenie nežne spoločenskí, neviem, prečo sú tieto dve slová v jednom spojení, ale určite som aj nežný, aj spoločenský (každé zvlášť), kedysi som bol dokonca precitlivený, v detstve som sa rozplakal, keď napríklad ruský vojak vo filme Oslobodenie hovorí nemeckému vojakovi, strieľaj, nech vidíš, ako umiera ruský dôstojník. Určite mám hlboký zmysel pre priateľstvo, hoci už takmer nemám kamarátov a myslím si, že som umelecký typ, ktorý bol, je a bude nebezpečne zvedavý. Ostatné veci na mňa vôbec nesedia, pretože sú negatívne a naznačujú, že Alexejovia by mohli byť slabosi. Možno to platí o riaditeľovi Auto závodu VAZ Alexejovi Nikolajevovi, ale určite nie o mne.
