Nezáleží im, či bude zavedený čas zimný alebo letný, ale má byť len jeden. V prípade schválenia ich iniciatívy by nariadenie malo začať platiť do štyroch rokov. “Stotožňujem sa s názorom tých expertov, ktorí hovoria, že zavedenia letného času v súčasnom období prináša viac problémov ako pozitív. Ekonomický prínos takého kroku v dobe automatických regulácií je príliš malý, no možné negatívne vplyvy na vegetatívny nervový systém u časti populácie predstavujú vyššie riziká. Z uvedeného dôvodu sa prikláňam k tejto iniciatíve a som pripravený hlasovať za jej podporu,” povedal pre agentúru SITA Csáky.
Aj podľa europoslanca Vladimíra Maňku (Smer-SD) by Európsky parlament mal vytvoriť tlak na Európsku komisiu, aby pripravila zmenu pravidla o zavedení letného a zimného času. „Som presvedčený, že na základe podložených argumentov by sa súčasný stav zmenil. Verím, že v tomto volebnom období sa nám podarí túto iniciatívu dotiahnuť do úspešného konca,“ uviedol. Podľa Maňku riešenie, že by si zmenu času robil každý štát po svojom, by nebolo dobré. „Pomohlo by tiež, keby niektorý členský štát požadoval zmenu. Ani jeden tak doteraz neurobil,“ konštatoval.
Podľa europoslanca Ivana Štefanca (EPP) je načase, aby sme si zhodnotili výhody a nevýhody letného času, a to nielen z ekonomického, ale najmä zo zdravotného hľadiska. Niektoré analýzy podľa neho hovoria len o úspore 0,5 percenta elektrickej energie a súčasnom náraste spotreby pohonných hmôt. „Zároveň musíme brať do úvahy predovšetkým zdravotné hľadisko a narúšaný biorytmus ľudí, ktorý má vplyv aj na pracovnú výkonnosť či dopravnú nehodovosť. Spoločný európsky postoj v tejto téme má význam,“ povedal Štefanec.
