januára napoludnie na zlyhanie srdca. V marci tohto roku by sa bola dožila 82 rokov.
Posledné roky života trávila v domove dôchodcov v Košiciach, kde aj skonala. Posledná rozlúčka s ňou bude na mestskom cintoríne v Prešove v sobotu 4. januára o 13.30 h.
Prínos Eleny Lackovej pre rozvoj kultúrno-spoločenského života Rómov na Slovensku ocenil prezident SR udelením štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. stupňa. Dostala aj rad iných pôct, napr. pri príležitosti 80. narodenín pamätnú medailu Chatama Sofera, ktorou ocenili jej zásluhy o dokumentovanie následkov rómskeho holokaustu.
Rodáčka z Veľkého Šariša v okrese Prešov zážitky z utrpenia tamojších 400 Rómov v roku 1942 opísala po vojne v divadelnej hre Horiaci cigánsky tábor, ktorú najprv v roku 1948 uviedlo prvé kočovné divadlo Rómov na Slovensku so sídlom vo Veľkom Šariši, potom v 50. rokoch Divadlo Jonáša Záborského v Prešove a v máji 2000 prvé profesionálne rómske divadlo Romathan v Košiciach. Okrem toho na tému rómskeho holokaustu napísala tri prózy. Prvé dve Mŕtvi sa nevracajú a Bieli krkavci vyšli časopisecky na pokračovanie v periodiku Romano nevo lďil v rokoch 1994 a 1996. Novela Mŕtvi sa nevracajú má tohto roku vyjsť knižne. Lacková sa nedožila ani pripraveného vydania knižného súboru pôvodných rómskych rozprávok v rómskom a slovenskom jazyku pod názvom Husle s tromi srdcami. Napísala takisto knihu spomienok Narodila som sa pod šťastnou hviezdou, ktorá okrem jej materčiny vyšla aj po francúzsky, maďarsky, rusky a anglicky.
Lacková bola prvou Rómkou zo Slovenska a Česka, ktorá v roku 1979 ukončila vysokoškolské štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Jej prvá kniha Rómske rozprávky vyšla v roku 1992, od roku 1993 bola členkou Spolku slovenských spisovateľov.
