FOTO TASR - IVAN MAJERSKÝ
Keď Ján Čarnogurský odchádzal z kresla predsedu Kresťanskodemokratického hnutia, povedal, že sloboda vyjadrovania je pre neho vzduch, ktorý dýcha. Jeho nástupca Pavol Hrušovský má vo zvyku hovoriť, že Čarnogurský vie predostrieť provokatívne ponuky dovnútra slovenskej politickej scény. Svojej povesti nezostal JÁN ČARNOGURSKÝ nič dlžný ani v rozhovore pre SME.
Opustili ste vysokú politiku, nechýba vám atmosféra parlamentu?
„Ani nie.“
Ako sa udržiavate v kondícii, aby ste nestratili kontakt s politikou?
„Čítam SME.“
Ako advokát budete mať menej času venovať sa dianiu v spoločnosti.
„To je pravda. Najmä spočiatku, kým sa mi rozbehne klientela a keď budem musieť viac študovať právne predpisy. Advokátsku kanceláriu si chcem otvoriť okolo 10. januára.“
Budete zastupovať aj KDH, ak to bude potrebovať?
„Samozrejme, nevylučujem to. Bude tiež záležať na tom, či sa dohodneme na výške odmeny.“
Z čela KDH ste odišli pred viac ako dvoma rokmi. Pomohol hnutiu váš odchod?
„Zmena na čele KDH bola po desiatich rokoch potrebná už len pre samotnú zmenu. Navyše som odišiel po tom, ako sa KDH vrátilo k svojej pôvodnej identite po intermezze s SDK. Po mojom odchode sa darí hnutiu dobre.“
Pre stranu je určujúci program, ale predseda jej prepožičiava svoju tvár. Je KDH posledné dva roky iné ako v minulosti?
„Zmenilo sa, ale v KDH je dôležitejšia idea ako predseda. Idea sa nezmenila, preto v KDH nenastala ani nejaká základná zmena. Ani nastať nemohla a ani nikto nechcel, aby nastala.“
Čo bolo pre vás najväčším prekvapením parlamentných volieb?
„Slabý úspech Smeru.“
A čo výsledok SDKÚ?
„Aj výsledok SDKÚ možno označiť za prekvapujúci vzhľadom na výsledky prieskumov verejnej mienky predtým. Ale to je v poriadku.“
SDKÚ sa zatiaľ javí ako líder pravice. Vy ste vlani tejto strane prognózovali nestabilitu. Hovorili ste, že jej súdržnosť je obmedzená. Poopravíte dnes svoju predpoveď?
„Nie, pretože jeden volebný výsledok je pre stranu príliš málo na to, aby sa dalo hovoriť o lídrovi hodnom toho názvu.“
V koalícii sa už objavili prvé spory. Vydrží?
„Bolo by dobré, keby táto koalícia vydržala. Vo všetkých sporoch v rámci koalície držím stranu KDH.“
Myslíte si, že vzťahy medzi kresťanskými demokratmi a Ruskovou liberálnou ANO budú dlhodobo problémové?
„Určité spory budú asi vždy. Ich príčinu vidím v tom, že ANO vychádza z krátkodobých a veľmi konkrétnych cieľov a KDH z dlhodobých cieľov. Medzi krátkodobými a dlhodobými cieľmi je vždy určité napätie.“
Čo to je krátkodobý a čo dlhodobý cieľ?
„Krátkodobý cieľ je ten s perspektívou jedného až štyroch rokov a dlhodobý cieľ s perspektívou viac rokov.“
Medzi slovenskými vládnymi politikmi prepukla po pozvánke do NATO radosť. Bola slávnostná večera, koncert i vojenská prehliadka. Zaslúžilo si Slovensko takú radosť?
„Myslím si, že NATO nerieši žiadny bezpečnostný problém Slovenska, lebo strednej Európe vojna nehrozí a stabilizáciu našich vzťahov k okolitým štátom, najmä k Maďarsku, lepšie zabezpečí Európska únia, prípadne Rada Európy, ako členstvo v NATO. Naopak, členstvo v aliancii nás môže zatiahnuť do konfliktov mimo Európy - tak, ako sme už prítomní v Afganistane a hrozí, že budeme aj v Iraku. Tieto konflikty presahujú mocenský potenciál Slovenska a sú preň riskantné.“
Možno už o pár mesiacov pôjde slovenská vojenská jednotka do Iraku. Bude tam viesť takpovediac spravodlivú vojnu?
„V spore s Irakom sme, samozrejme, na strane USA. Ale to ešte neznamená, že je účelné a správne, aby sme do Iraku vyslali aj slovenských vojakov. Lepšie môžeme pomôcť inými prostriedkami. Napríklad tak, ako keď sme spolupracovali so západnými štátmi pri odhaľovaní teroristov, ktorí sa zdržiavali na našom území.“
Prečo by sme však mali bezpečnosť len pasívne prijímať? Predstavte si, že v Iraku vládne novodobý Hitler. Prečo sa potom nepodieľať aj na preventívnom údere?
„Pravdepodobná vojna v Iraku presahuje mocenské možnosti Slovenska. Na dôvažok uvediem, že všetky veľké konflikty sa začínali patetickým označením, že ide o záchranu civilizácie, a preto je potrebné, aby sa na takom konflikte zúčastnil každý, kto chce stáť na správnej strane.“
Je referendum o NATO dôležité?
„Vstup do NATO je rozhodnutím historického významu. Bolo by správne, aby o ňom rozhodli občania.“
Ide však len o pristúpenie k medzinárodnej Washingtonskej zmluve. Načo teda referendum?
„Ústava ho nevyžaduje, ale ani nevylučuje. Ide o také závažné rozhodnutie, že je správne, aby referendum bolo.“
Nedali občania vláde na vstup do NATO mandát, keď volili strany, ktoré chcú vstup do aliancie?
„Podobný argument používali ODS a HZDS v diskusiách o rozdelení Česko-Slovenska. Práve Smena vtedy publikovala články, ktoré žiadali referendum. Berte to ako paralelu!“
Myslíte si, že slovenskí politici vedia správne vysvetliť, prečo je dôležité byť v NATO?
„Túto otázku by ste mi nemali klásť, lebo ja som NATO-skeptik.“
Vás teda nevedia presvedčiť.
„Áno, mňa nevedia presvedčiť.“
Ak by bolo referendum, ako by ste hlasovali?
„Pravdepodobne proti členstvu Slovenska v NATO. Pravdepodobne preto, lebo predtým by prebehla intenzívna verejná diskusia a nevylučujem, že argumenty za členstvo by ma presvedčili. Ale v tejto chvíli je moje presvedčenie také, že by som pravdepodobne hlasoval proti.“
Je v radoch priaznivcov KDH veľa ľudí, ktorí majú k aliancii rezervovaný vzťah?
„Neviem. Ani by nebolo vhodné, aby som zboku posudzoval nálady v KDH. Tým viac, že nemám priame informácie.“
Keby ste boli predsedom, asi by ste sa takto vyjadrovať nemohli.
„Pravda, to je jeden z dôvodov, že nie som predsedom. Po oznámení, že nebudem kandidovať za predsedu KDH, som ako jeden dôvod uviedol, že chcem mať slobodu vyjadrovať sa podľa svojho presvedčenia. Teraz tú slobodu využívam.“
Ste síce radovým členom KDH, ale veľa ľudí na vás dá. Nie?
„Neviem sa k tomu vyjadriť.“
V júli 1997 médiá priniesli vyhlásenie biskupov: vyjadrujeme svoje uspokojenie nad záporným výsledkom referenda o vstupe Slovenska do vojenského paktu NATO. Vyhlásili to katolícki biskupi Rudolf Baláž, Ján Sokol a Alojz Tkáč. Čo pre vás znamená fakt, že biskupi nepodporovali vstup do aliancie?
„Pri referende v roku 1997 nešlo o NATO. Hlavným problémom bola priama voľba prezidenta. Otázka týkajúca sa priamej voľby bola protiprávne vylúčená z referenda. Otázky týkajúce sa NATO vo verejnej diskusii hrali podružnú úlohu v porovnaní s otázkou priamej voľby prezidenta. Referendum bolo neplatné, lebo vtedajšia opozícia vyzvala na bojkotovanie referenda, pretože otázka o prezidentovi sa z referenda vylúčila.“
Ste známy blízkym vzťahom k Rusku. Ono proces rozšírenia NATO na východ prijalo. Už by ste na Rusko nemuseli brať až taký veľký ohľad, nemyslíte?
„Ubezpečujem vás, že pri svojich postojoch k NATO vychádzam zo záujmov Slovenska, a nie Ruska. Dva týždne po pražskom summite NATO ruský prezident Putin navštívil Čínu a Indiu a aj v SME sa objavil článok, ktorý túto Putinovu cestu interpretoval ako signál na vytváranie protizápadného bloku a ako pokračovanie Primakovovej línie ruskej zahraničnej politiky. To je tiež nepriaznivá reakcia na rozširovanie NATO. Ak by mal vývoj takto pokračovať, povedie k novému rozdeleniu Európy - len línia rozdelenia nebude na západných hraniciach bývalého Česko-Slovenska, ale na východných. Až taká veľká výhoda to nebude.“
Ako prvý ste vyslovili myšlienku slovenskej hviezdičky na európskom nebi. Pomaly sa stáva skutočnosťou. Vnímate to so zadosťučinením?
„Áno.“
Čoskoro uplynie desať rokov od rozdelenia Česko-Slovenska. Bol podľa vás rozpad Česko-Slovenska nevyhnutnosťou?
„Áno. Každý národ má prirodzenú snahu žiť vo vlastnom štáte. Tak môže aj najlepšie rozvinúť svoje prednosti a vniesť ich do spoločnej pokladnice integrovanej Európy.“
Čo Slovákom prinieslo rozdelenie?
„Máme možnosť lepšieho sebauvedomovania. Ani chyby, ktoré robíme, nemôžeme váľať na Čechov alebo Maďarov. Môžeme si byť vedomí, že za ne zodpovedáme my, a takto sa ich skôr zbavíme. Na medzinárodnej scéne vystupujeme pod svojím menom. Napokon, aj majstrovstvá sveta v hokeji sme vyhrali pod svojím menom.“
Čo dnes hovoríte na to, že zakladateľom štátu je váš odveký rival Vladimír Mečiar, a nie vy?
„Preto som sa kedysi vyjadril, že by nemal byť trestne stíhaný. Mimochodom, nedávno vyšla kniha vo vydavateľstve SAV, kde som označený ako iniciátor slovenskej samostatnosti ja.“
Mečiar ešte nie je trestne stíhaný. Prečo ste sa teda takto o ňom vyjadrili?
„Pretože som dostal od novinára takú otázku.“
Nepripomína vám to ruský štýl? Aj Borisovi Jeľcinovi, keď opúšťal prezidentský úrad, jeho nástupca Vladimir Putin zaistil prezidentským výnosom imunitu.
„Podobný výnos vydal Gerald Ford o trestnom stíhaní prezidenta Richarda Nixona. Poznamenávam, že prezident Nixon je jedným z najväčších amerických prezidentov 20. storočia. Ak to moje vyjadrenie označujete za ruský štýl, no prosím.“
Alebo byzantský?
„Prosím, Cyril a Metod prišli z Byzancie a okrem toho v 30. rokoch 20. storočia navštívil Slovensko ruský spisovateľ Iľja Erenburg a ten vo svojich cestopisných črtách napísal, že Slováci sa svojou mentalitou najviac podobajú Rusom.“
Máte od Mečiara aj nejakú osobnú reakciu na vaše slová, aby nebol trestne stíhaný?
„Nemám. Keď však bolo prvé zasadnutie novozvoleného parlamentu, bol som tam ešte ako minister a vtedy ma Vladimír Mečiar oslovil. Vyjadril sa priaznivo o mojich výrokoch na jeho adresu. Nešpecifikoval však, čo mal na mysli.“
Vráťme sa k rozdeleniu spoločného štátu. Nemyslíte si, že KDH urobilo chybu, keď sa nepodieľalo na rozdelení štátu a vzniku Slovenskej republiky?
„Neurobilo. Práve po skúsenostiach s predchádzajúcou Slovenskou republikou z rokov 1939 až 1945 sme vedeli, že súčasná môže mať šancu, ale iba ak bude demokratickým štátom západoeurópskeho kultúrneho typu.“
To malo zabezpečiť HZDS?
„Nie, nie. Práve preto, že HZDS a SNS nezabezpečovali takýto typ vnútorného usporiadania samostatného Slovenska, KDH bolo proti. KDH bolo lídrom opozície počas Mečiarových rokov a vďaka tomu sa Slovensko prinavrátilo na cestu západoeurópskeho typu a vďaka tomu budeme mať hviezdičku v EÚ.“
Možno keby ste boli pri zakladaní štátu, nebolo by rokov 1994 až 1998. Azda by nebol ani únos prezidentovho syna a vražda Róberta Remiáša. Čo si myslíte?
„To sú hypotézy, ktoré majú slabý základ. Volebné výsledky v rokoch 1992 a 1994 umožnili takú presilovú hru HZDS proti KDH, že keby sme boli šli vtedy do koalície, boli by sme len piatym kolesom na voze.“
Mohli ste sa viac pozerať HZDS na prsty.
„Hlasnejšie sme mohli upozorňovať z opozície. Keby Slovensko pokračovalo v tej línii, ktorú nastolili HZDS a SNS po vzniku samostatného štátu, Slovensko by dnes bolo totálne medzinárodne izolované. Nech si čitatelia skúsia predstaviť, ako by sme v dnešnom napätí voči Maďarsku v súvislosti s krajanským zákonom mohli vystupovať, keby Slovensko bolo medzinárodne izolované.“
Vladimír Mečiar bude zrejme kandidovať na funkciu prezidenta. Vedeli by ste si ho predstaviť ako hlavu štátu?
„Nevyjadrujem sa k tomu, je to predčasné.“
Bude dôležité, aby sa koaličné strany dohodli na podpore spoločného kandidáta?
„Podpora politických strán ktorémukoľvek kandidátovi je dôležitá, Podľa rozsahu podpory budú stúpať alebo klesať šance jednotlivých kandidátov na zvolenie.“
Ak vám KDH ponúkne kandidatúru na post prezidenta, prijmete ju?
„Je to predčasná otázka. Neviem na ňu jednoznačne odpovedať. Necítim zatiaľ dostatočne širokú podporu pre prípadnú kandidatúru. A nie som ochotný obetovať v záujme nejakej svojej prípadnej kandidatúry na úrad prezidenta ani svoju súčasnú slobodu vyjadrovať sa napríklad o účasti slovenských vojakov v Iraku.“
Čo ak bude mať Slovensko aj tretieho prezidenta s komunistickou minulosťou?
„Nepovažujem to za svoj problém.“
