Miroslav Kusý (1931) je esejista, filozof a politológ. Jeden z mála slovenských disidentských publicistov. V roku 1989 bol poslancom a ministrom vo vláde národného porozumenia. Roku 1990 rektorom Univerzity Komenského v Bratislave, 1991–92 vedúcim bratislavskej kancelárie prezidenta republiky, dnes pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave, ktorú roku 1991 založil. Vyšli mu tiež knihy Na vlnách Slobodnej Európy, Zavádné písomnosti, Eseje, Čo s našimi Maďarmi?
Nielen v osobnom, ale aj v politickom živote dodatočne mystifikujeme a ospravedlňujeme každé svoje zlyhanie, chybný krok – pokiaľ priamo neviedli ku katastrofe. Vlastnou vinou som zmeškal vlak a tým aj termín záverečnej skúšky. Na stanici som však stretol dievča, ktoré sa stalo mojou osudovou láskou a vzali sme sa. Aké šťastie, že som vtedy neodišiel! Univerzitu som síce už nikdy nedokončil, ale začal som nový úspešný život.
Bežný postup: pár krátkych spojení a interpretačných trikov, prepojenie dvoch vecne nezávislých príbehov a podriadenie toho so zlým koncom tomu s lepším vyústením, aby som svoje zlyhanie premenil na výhru.
S týmto spôsobom uvažovania sa dnes stretávame aj pri hodnotení desiatich rokov samostatného života oboch postčeskoslovenských následníckych štátov. Aké skvelé, že sme sa vtedy rozdelili! Keby sme to neurobili, boli by sme skončili tragicky! Aký dôkaz veľkosti politickej reprezentácie z oboch strán, že to bolo rozdelenie kultúrne a nekrvavé! Bol to skvelý liek na ozdravenie našich vzájomných vzťahov: nikdy neboli také dobré ako teraz! Dôkaz toho je spoločná česko-slovenská jednotka na Balkáne, projekt Spoločné nebo doma!
Dva nové príbehy
Samá mystifikácia. Rozchod bol kultúrny a nekrvavý, lebo aj predchádzajúce spolužitie oboch národov bolo také. Bez historických nevybavených účtov, bez vzájomnej nevraživosti a etnickej nenávisti. Nepodarilo sa ju celonárodne vyvolať ani militantnej nacionalistickej spodine. Tu sa nerozišli dva rozhádané národy, ale len ich dve nevydarené politické reprezentácie. Rozpad Česko-Slovenska bol produktom ich zlyhania. Mali jasné zadanie vytvoriť funkčnú federáciu, chýbalo im však know-how, talent a trpezlivosť. Šli na to metódou vzájomného zastrašovania, podrazov a vydierania. Keď to nevyšlo, rezignovali na zadanie, na možnosť jeho konštruktívneho riešenia a rýchlo sa dohodli, že sa nedá dohodnúť.
Týmto zlým koncom sa odsekáva prvý príbeh. Zrušili sa všetky možnosti jeho ďalšieho pokračovania. Začali sa dva nové príbehy. Success Story českej politickej reprezentácie s následným postupným vytriezvením zo závratu z úspechov; a na slovenskej strane postupné vytriezvenie zo závratnej predstavy samospasiteľnej suverenity s následnou Success Story, v ktorej sme napokon krvopotne premenili všetky predtým trestuhodne premeškané šance.
Stálo to za to
Kvalita nášho dnešného rozdeleného spolužitia nie je dobrá preto, lebo sme sa rozišli, ale napriek tomu. Je dôkazom toho, že spolužitie malo šancu pokračovať a mohlo byť rovnako dobré, ak nie lepšie, aj v spoločnom štáte. To, čo sa kvalitatívne zmenilo, sú iba dnešné navzájom ústretové politické reprezentácie. Sú dôkazom toho, že sa to dalo aj vtedy, keď sa to dá teraz za sťažených podmienok! Nad spoločnou česko-slovenskou jednotkou či nad Spoločným nebom by sme sa nerozplývali len preto, lebo by sme ich považovali za naprostú samozrejmosť.
Tvrdenie, že rozdelenie bolo nevyhnutné, lebo k nemu došlo, je pustý fatalizmus. Dôvodiť, že rozdelenie nás zachránilo pred akousi katastrofou, možno len so značnou dávkou demagógie. Zlyhanie politických elít v násilne ukončenom príbehu Česko-Slovenska nemôže byť ani vymazané z dejín, ani reinterpretované ako ich úspech, dosiahnutý cez novo začaté a doteraz otvorené príbehy ČR a SR. A keď po spoločnom nebi čoskoro zrušíme aj colnice a z oboch strán strážené hranice, vrátime sa len na bod nula, z ktorého sme obe tie naše nové dojemné Success Stories nedávno začínali.
MIROSLAV KUSÝ
