Páni v oblekoch, dámy v kostýmoch a hlavný aktér sobotňajšieho popoludnia v bratislavskom Istropolise Vladimír Mečiar. Hnutie za demokratické Slovensko oslavuje desiate výročie svojho vzniku. Vo veľkej sále Istropolisu sedí vyše tisícsto pozvaných hostí vrátane predsedov niektorých iných strán. Zahraniční hostia chýbajú.
Film sa odvíja
„Dovoľte, aby som vás privítal tu pod Urpínom… aha, prepáčte to sa mi sem dostalo zo starého scenára,“ začal moderátor osláv poslanec Dušan Jariabek. Pôvodne mali byť oslavy pod Urpínom - v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Minister kultúry Milan Kňažko to zakázal.
Keď Jariabek so spolumoderátorkou odišli z javiska, v sále sa zotmelo a na plátne sa začal odvíjať film o desiatich rokoch HZDS. Väčšinou boli zábery na Vladimíra Mečiara. Ukázali exprezidenta Michala Kováča, ozval sa piskot. Znova piskot a smiech - na plátne sa objavil bývalý člen HZDS Milan Kňažko v tričku s nápisom I Love Mečiar.
Pritvrdá muzika skupiny Fest po skončení dokumentu vyhnala zopár starších zo sály. Ale to už boli na veľkých chodbách Istropolisu chlebíčky a šampanské. Niektorí sa preto mimo sály zdržali dlhšie.
Členom HZDS robili program aj deti zo základnej školy v Spiškej Novej Vsi. „Trpké skúsenosti s jedným Spišiakom hádžu tieň na celý tento krásny kraj. My vám dokážeme, že výnimka potvrdzuje pravidlo a že pod Tatrami žijú skvelí ľudia,“ predstavovala deti moderátorka osláv.
Tance, spevy a jeden zo zlatých klincov programu Otto Weiter. Rozprúdil atmosféru, patrilo mu celé javisko. Členovia strany, ktorí sa tvária, že nedajú dopustiť na nič slovenské, ohromne aplaudovali, keď im Otto Weiter po česky zaspieval pesničku z amerického muzikálu Pomáda. „Dámy tu ukazujú na mňa štátne zuby. Predstavte si, že som John Travolta. No… Som krajší, ale za to nemôžem, hej? Až na to, že on má vyššie honoráre,“ vtipkoval Weiter.
Sme jediný
Na javisku sa okrem umelcov vystriedalo pár rečníkov a na rad prišla najočakávanejšia udalosť slávnostnej soboty. Pred mikrofón sa za potlesku postavil Vladimír Mečiar. V sále zavládlo hrobové ticho. Všetci počúvali. Mečiarov prejav nebol emotívny ako vystúpenia v minulosti. Netradične disciplinovane si držal ruky za chrbtom. Hoci mu párkrát ušli a začal nimi rozhadzovať, vždy sa po chvíli zbadal a zasa si ich zasunul za chrbát. Počas dvadsaťminútového prejavu ho potleskom prerušili trikrát.
Hovoril zmierlivo, aj keď občas ušiel do svojej typickej pózy. Vtedy zatínal päste. „Sme jediný subjekt, ktorý sa nerozpadá, jediný, ktorý nemá vnútornú krízu, jediný, ktorý má ustálenú voličskú podporu, jediný má jasno v programových veciach, ktorý niečo chce a vie, že to dokáže.“ V závere sa dojal, posledné slová už len prehĺtal, do očí mu vyhŕkli slzy. Ďakoval Bohu za to, že mohol prežiť to, čo prežil za posledných desať rokov. Po tri a štvrť hodine zaznela hymna, ľudí oslepili pyrotechnické efekty a bolo po oslave.
Recepcia
Zo stolov na chodbách zmizlo občerstvenie za pár minút. Podobne rýchlo zmizli aj hostia. Ostala asi tisícka členov HZDS. Každý druhý mal v ruke fotoaparát a všetci chceli mať snímku s Mečiarom. Fotoreportéri z novín si mohli urobiť živnosť. Mečiar ešte hodinu po skončení osláv podával ruky. Z chlebíčkov mu neostalo nič, ale na pravej ruke mu možno ostala svalovica. Toľko podaní rúk azda neabsolvoval nikdy v živote. Slzy v očiach, neustále otázky, šťastie dám, ktoré sa ho dotkli. Na oslave a recepcii nechýbali mnohí kontroverzní členovia HZDS. Vyčnieval banskobystrický podnikateľ Pavol Čupka. Bývalá poslankyňa Eva Zelenayová prekvapila. Neprišla v tradičnej mini minisukni, ale v nohaviciach a zlatej blúzke.
Spotený a vyčerpaný Mečiar sa jeden a pol hodiny po oslave asi desaťkrát rozlúčil a sadol za volant Audi A8. Zazmätkoval. Ešte pred naštartovaním mu začali po prednom skle behať stierače. S nohou na plyne naštartoval, silný motor veľkého voza zahučal a po oslavách desiateho výročia HZDS ostala pred Istropolisom akurát vlajka na stožiari.
RICHARD FILIPKO
