Deň po voľbách v roku 1992 vyšiel denník Smena – z ktorého o pol roka neskôr vznikol denník SME – celý v čiernom. Čierna farba titulnej strany bola jasným varovaním pred nástupom nedemokratickej moci. Bola to súčasne aj jasnozrivá veštba, že táto moc rozdelí federáciu a samostatné Slovensko sa ocitne pod autokratickou vládou. Vydržala takmer celých šesť rokov.
Obavu, ktorú dokázala symbolicky vyjadriť jedna čierna hlavička novín, však vôbec nebolo ľahké vysloviť v jednej vete. Vo vtedajšom myšlienkovom chaose neboli slovenské argumenty varujúce pred rozdelením Česko-Slovenska príliš jasné ani jasnozrivé, lebo sa pokúšali spojiť dve rôzne obavy do jednej. Obava z rozpadu spoločného štátu sa na Slovensku prekrývala s obavou o demokraciu. Z tohto spojenia dvoch obáv vznikala zložitá kombinácia argumentov, ktoré zoči-voči jednoduchej myšlienke samostatného štátu asi nemohli uspieť.
Tie obavy však neboli plané. Trvalo celých desať rokov, kým Slovensko potvrdilo pred zrakom Európy svoju schopnosť samostatne existovať ako demokratický štát. A z historického pohľadu je poučné, že túto schopnosť musela do veľkej miery potvrdiť práve tá časť spoločnosti, ktorá mala z rozdelenia Česko-Slovenska obavy.
Nárok na historickú jasnozrivosť má dnes len ten, kto vtedy tvrdil, že Slovensko zvládne svoju samostatnú domácu úlohu dostatočne rýchlo, aby vstúpilo do Európskej únie spolu s Čechmi. Za seba môžem povedať, že tento nárok nemám, lebo som v takýto vývoj neveril. A som rád, že som sa mýlil.
P. S.
Denník SME a denník Lidové noviny pripravili spoločnú prílohu, pre ktorú českí a slovenskí autori napísali svoje úvahy o osude oboch štátov po desiatich rokoch. České texty sme pri tejto príležitosti ponechali v pôvodnej verzii v presvedčení, že naši čitatelia po česky ešte nezabudli.
Autor: Martin M. ŠimečkaAutor je šéfredaktorom denníka SME
