Televízia Markíza pripravila svojim divákom šetrný Silvester, galašou si zmajstrovala z vlastných zásob. Štúdiové publikum tlieskalo od nadšenia od začiatku do konca - v tomto zmysle je už Hollywood v Záhorskej Bystrici dokonale doma. Zabaliť produkt do efektného pišťania - základ úspechu.
Rodina moderátorov vbehla na pódium v rytme Beethovena, zanôtila svojimi neškolenými hlasmi ódu na seba a ďalej sa snažila spievať rôzne iné známe pesničky v rýchlych mixoch, mierne inovované, napríklad Darujem nám biely kvet alebo Stále krajšiu tvár denne striedam. Karaoke trvalo skoro tri hodiny. Prečo Daniel Krajcer či Robo Beňo robia s takou vervou znovu zo seba opice? Možno zdieľajú presvedčenie svojej televízie, že nič tak divákov nepoteší, ako tváre, ktoré im pravidelne podáva. Časom iste aj sami nadobudli úprimný dojem, že spev a tanec bude ich ďalšia silná stránka.
Už pred rokom odtiahli moderátori a moderátorky veľkú časť Silvestra názvom To tu ešte nebolo. „To ste eš-te ne-za-ži-li e-u-róp-sky Sil-vester!!!“ jasali zas tento rok tie isté a tí istí z plných hrdiel na chytľavú melódiu deviatej symfónie génia. Tentoraz sa v Markíze na Silvestra putovalo krajinami Európy. Minulý rok sa, ostatne, presne tadiaľ šinula silvestrovská loď zábavy Slovenskej televízie. Mimochodom, o čosi ťarbavejšie, ale na rozdiel od tohto vysvieteného rezkého Titanicu sa tam aspoň nezaťahovalo falošne.
Okolo jedenástej pribehla večne živá Eva Máziková v čiernom negližé a zaspievala v nemeckom jazyku niečo rytmické, čo mohlo pochádzať z Ein Kessel Buntes a ešte z nejakého mníchovského pivného baru. Bola to predsa len úľava počuť profesionálku po neistých zvukoch, ktoré väčšinu večera usilovne vydávali laici.
Markíza si ešte dožičila jednu cigánsku pesničku Jána Kurica. Ktovie, prečo musel tancovať pri akomsi požiari, ktorý na ten účel založili na doskách pódia. Z blízkej cudziny a cudziny vôbec prišla zašpásovať len tradičná markízová akvizícia Petr Novotný. Viac nikto. Hlavnými hviezdami bola dvojica Kvetka Horváthová a Vilo Rozboril, ktorí na seba navzájom hulákali repliky o tom, kto z nich potrebuje do gatí plienky. Vďačné publikum, ako sme už povedali, sa smialo.
Reklama je vďačné zrkadlo hlúposti ľudstva. Bloky parodovaných reklám z relácie O tri štart bývali kedysi aspoň sem-tam smiešne. Na Silvestra sme dostali niekoľko špeciálne šťavnatých a zúfalá oplzlosť paródie odrazu predstihla trápnosť originálu. Sranda z homosexuálov držiacich sa za zadok v paródii na nápad na reklamu na pivo so „š-š“ bola vyrátaná na ešte úbohejšie hlavy než samo slabomyseľné š-š.
Politický humor sa skončil rozprávkou Rasťa Piška. Pointy mal mierne, ale, ako vždy, klaka sa smiala. Väčšinu humoru obstarávala rozprávačská úderka, ktorá sa podchvíľou rozostavila na pódiu a rozprávala anekdoty z repertoáru „príde manžel zo služobnej cesty“. Zednikovič s Dančiakom ako Tom a Jerry sa tu takmer jediní zmohli na skeč a uprostred tej biedy zažiarili. Zato oparochňované slečny Copytovcov sa úmorne a bez nápadu topili medzi replikami typu „je to dlhé a my to rady držíme v ruke“. Ich konverzácia bola len nechutná vrátane pokusov o slizký humor, lebo Copytovci v panike nadbiehali tomu, z čoho si chceli strieľať.
Rozboril s Pročkom sa tisli na seba v gaťkách ako lesbičky. A v kaviarni v Dunajskej Strede si treba pýtať buzidžús, dozvedeli sme sa z historky moderátora: potom nám donesú teplý džús. Proti gustu žiaden dišputát. Niekto má pevný žalúdok, ľúbi Rozborilov šarm a teplú šťavičku. Zvyšok národa by si radšej mohol doma zostaviť vlastnú besiedku.
