finalista, to som si skúsil už trikrát,“ zaspomínal si Chorvát na roky 1992, 1994 a 1998, keď bol vždy nútený sledovať radosť súpera. Prvý raz ho porazil Agassi, ostatné dva razy Sampras.
„Ak by za mnou prišiel dnes v noci anjel a povedal O. k., Goran, vyhráš Wimbledon, ale už nikdy potom nebudeš schopný chytiť raketu do ruky, tak mu odpoviem: O. k., beriem to. Radšej už nebudem hrať nikdy tenis, ako by som mal opäť prehrať,“ definoval silu svojej túžby muž s delovým podaním.
Ivaniševič včera určite oželel aj fakt, že nemohol na večernom bankete podľa tradície sprevádzať víťazku ženskej dvojhry Venus Williamsovú. „Nič sa nedá robiť, pôjdem sama,“ komentovala celú situáciu staršia zo sestier.
Cesta 29-ročného Chorváta k naplneniu sna vedie opäť cez podanie. „Dúfam, že rameno ešte tento jeden zápas vydrží. Každý deň o to prosím Boha,“ vyhlásil Ivaniševič, ktorý v semifinále proti Henmanovi nastrieľal za tri dni súboja 36 es a spolu ich má na turnaji na konte 186. Od absolútneho rekordu, ktorý drží sám, ho delí už len 20 es.
Boh však, ako sám hovorí, už na jeho strane stál. „Keby na centrálny dvorec nezoslal v piatok dážď, neviem, ako by to so mnou dopadlo.“
(reuters, rh)
