Ak sa Seničanov spýtate, či sú spokojní s káblovou televíziou, získate paletu názorov od spokojnosti až po rôzne výhrady. Ako všade na Slovensku. Pre väčšinu Seničanov je však príznačné, že vôbec netušia, že si platia jednu z relatívne najlacnejších kábloviek na Slovensku.
„Nám je úplne jedno, či je lacnejšia ako inde. Nám sa to aj tak zdá drahé – 147 korún mesačne,“ hovoria mladí manželia Mirka a Peter. „Keď nám vlani zvýšili cenu káblovky, nikto nás dopredu neinformoval. Stiahli nám CNN a Eurosport, nemáme ani Max 1,“ vyratúvajú. Zdá sa im neodpustiteľné, že družstvo, ktoré v Senici káblovku prevádzkuje, zrušilo predtým spoločné antény. „Nás sa na to nikto nepýtal. Celý náš vchod bol proti, dokonca sme zvažovali petíciu.“
O pár ulíc ďalej naďabíte na iný názor. Alena Bandová s manželom tvrdia, že im káblovka vyhovuje. Aj cena sa im zdá prijateľná. Až na to, že na Markíze a na Prime je občas zlý obraz. Poznajú však plno ľudí, ktorí kvôli cene rušia rozšírený súbor a volia iba základný.
Senická káblovka je jedným z mnohých prípadov, keď sa do káblových rozvodov zaangažovalo miestne bytové družstvo. Mesto vypísalo výberové konanie ešte v roku 1996 a vtedy sa rozhodlo o založení spoločnosti s účasťou okresného stavebného bytového družstva – tak vznikla firma Kabsen na prevádzkovanie káblových rozvodov.
„Bolo to určite lepšie, ako keby sem prišla cudzia firma,“ hovorí družstevný predseda František Pastucha, „takto sme mohli dať prácu našim ľuďom z mesta. A antény sa zrušili až po dohode na družstevných schôdzach.“ Konateľ Kabsenu Alexander Janovič dodáva: „Šlo nám hlavne o to – zachovať si vplyv na cenu. Vychádzali sme z toho, že naša cena musí byť nižšia ako iných firiem.“
Podľa Seničanov je základný súbor zložený z neatraktívnych programov – z cudzích je v ňom len ČT 2 a Viedeň. Janovič však obhajuje prirodzenú podnikateľskú filozofiu: „Nemôžeme ho urobiť atraktívnym, ak má zostať cena na sociálnej úrovni 35 korún. Niekto musí zaplatiť aj investície, ktoré si káblovka vyžiadala. Ale ceny dvíhame len po konzultácii s mestom a na základe skutočných nákladov.“
Vysielateľské licencie má v súčasnosti 65 kábloviek a registrovanú retransmisiu 118 subjektov. V oboch kategóriách je 25 bytových družstiev, medzi nimi aj senické. Podľa Jarmily Grujbárovej z kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu ide o družstvá, ktoré si dali do poriadku všetky povolenia i autorské poplatky. To sa, samozrejme, nevyhnutne premieta aj do vyššej ceny. Okrem spomínaných je však ešte veľa iných, neporiadnych družstiev, prevádzkujúcich káblovky načierno. Porovnávať ich cenu s tými poriadnymi nie je namieste.
TÁŇA RUNDESOVÁ