Láska. Mnohým sa jej dostáva plným priehrštím, iní zase rozdávaním bez konca robia šťastnými všetkých okolo seba. Podoby lásky sa pokúšali opísať básnici, namaľovať maliari a potulní speváci vo svojich piesňach. Láska však prinášala nielen potechu, ale často spôsobila srdcu bolesť.

Krásou aj zlobou oplývala vdova Dorota, vlastniaca Madočiansky kaštieľ. Zaľúbila sa do mladého šľachtica, márne však po ňom túžila, jeho srdce horelo láskou k dcére motišinského zemana, krásnej Magdaléne. Zeman však so sobášom svojej dcéry a mladého šľachtica nesúhlasil, preto mladý muž vstúpil do kláštora. Osud však chcel, aby sa páter Peter stal učiteľom Dorinho syna. V knižnici kaštieľa objavil knihu, v ktorej sa písalo o tajnej chodbe medzi Madočianskym kláštorom a motišinskou kaplnkou. Po správe o stále slobodnej Magdaléne sa vybral páter chodbou za hlasom svojho srdca. Dora odhalila tajné stretnutia zaľúbencov a všetko vyzradila Magdaléninmu otcovi. Zeman obidvoch sledoval, omráčil a zamuroval v podzemnej chodbe. Napokon chodbu vyhodil do povetria tam, kde viedla pod hladinou Váhu. Výbuch a voda zničili chodbu a kaplnku, a rozmetali aj Doru, ktorá v chodbách hľadala Petra. Odvážlivci márne dodnes hľadajú motišinský poklad. Podľa legendy sa nájde až vtedy, keď telá Magdalény a Petra spočinú vedľa seba na cintoríne.

Ako blízko seba stáli hrady obývané Podhradskými a Laskarskými, tak blízke si boli aj obe rodiny. A že jablko nepadá ďaleko od stromu, dokazovali ich deti. Priateľstvo od detstva medzi Zuzkou Podhradskou a Petrom Laskarským prerástlo v lásku, ktorej nik nebránil a snáď najväčšiu radosť z nej mal Petrov priateľ, medveď Ondro. Nenásytný správca bojnického panstva, pod ktoré obidva hrady spadali, Peter Póky, túžil po Zuzke tiež. Póky našiel blízkeho vo svojich zlých plánoch v Martinovi Húžvovi, prepustenom zo služieb pána Podhradského za svoje nekalé činy. Petra Laskarského poslali slúžiť do Čierneho pluku, medveďa Ondra zabili a Zuzku Húžva uniesol. Odmietla sa stať Pókyho ženou a od bolesti a smútku jej puklo srdce. Peter Laskarský, keď sa dozvedel správu o Zuzkinom osude, sa nikdy z vojny nevrátil a Zuzkin duch smutne chodí po zámku a okolí a hľadá svoju lásku. (jmp)