Orhan Pamuk sa narodil roku 1952 v Istanbule, jeho tretia kniha Nový život práve vychádza v slovenčine. Na tomto románe je skutočne mnoho vecí nových. Instanbulčan Pamuk je už roky seizmografom svojho komplikovaného a fascinujúceho mesta. Jeho spôsob písania je zvláštnou zmesou historických odkazov a nápaditého pozorovania súčasnosti. On sám pripúšťa, že Istanbul je preňho to, čo bol Dublin pre Jamesa Joycea: mesto rozpustené v písmenách a jazyku.
V Turecku je Nový život bestsellerom. Orhan Pamuk v ňom po prvýkrát opustil svoju kozmopolitnú metropolu a vedie čitateľov na turecký vidiek. Hlavná postava, Osman, študent stavebnej fakulty, si jedného dňa prečíta knihu, ktorú videl v rukách akejsi študentky. Kniha mu zmení život a do mladej ženy sa zamiluje. Začne hľadať nový život, vláči sa opustenou krajinou v starých autobusoch. A dobrodružnú zápletku odštartuje atentát na priateľa mladej ženy s knihou. Vysvitne, že tajná organizácia - s ideologickým repertoárom od štátotvorných kemalistických až po islamistické predstavy - prenasleduje ľudí, ktorí prečítali tú osudnú knihu a vraždí ich.
Sledujeme obrazy teroru, násilia, fundamentalistických sprisahaní, neprehľadnej, nočnej krajiny. Kniha kreslí atmosféru toho, čo občas z Turecka vidíme v správach. A len občas, bohužiaľ, zruší túto náladu iróniou. Nový život sa číta ako detektívka, hoci to žiadna detektívka nie je. Najfascinujúcejší je na tomto texte jeho jazyk, ktorý sa pohybuje po svojej vlastnej koľaji medzi snom a skutočnosťou.
Väčšina motívov sú rekvizity zo skladu postmoderny. Postavy menia identitu, hľadajú sa zmiznuté lásky, perspektíva rozprávača sa mení a znovu a znovu sa tu zjavuje anjel, ktorého pôvod siaha ešte kdesi k Rilkemu. Európska kritika často vyzdvihuje aj zatracuje Pamuka za jeho záľubu v citátoch a narážkach. V Novom živote sú však stopy iných literárnych diel už dávno vyjazdené a pomerne nudné obchádzky autora, ktorému pripadá špeciálne originálne, postaviť miestami svoj príbeh na Rilkeho pôdu. Naopak, veľmi zaujímavé je, ako narába s detailmi všedného dňa: vrchnák fľaše, plechovka, baliaci papier na bonboniéru značky Nový život. Vedia povedať viac než majstrovské metafory.
Ale ústrednou témou je stále kniha. Vďaka nej je v Turecku Nový život považovaný aj za takmer duchovnú udalosť. „Čítaj, čítaj v mene svojho Pána!“ Tak sa začína Korán. Nielen v Koráne, aj v románoch býva úvodná veta dôležitá. V Novom živote už v začiatku stojí takmer všetko: „Jedného dňa som prečítal knihu, a celý môj život sa zmenil.“ Túto vetu vraj dnes v Turecku už pozná skoro každý. Orhan Pamuk nie je len spisovateľ - je to celonárodný terapeut, ktorý prišiel s novým chorobopisom tohto východného cípu Európy. Tureckí čitatelia v ňom vášnivo hľadajú stopy k radikálnej zmene. Musí to byť krajina, ktorá úprimne dychtí za svojím novým životom.
