El Telefonista. FOTO – ARCHÍV
El Pistolero.
Denník SME získal videokazetu, na ktorej je rozhovor Vladimíra Fruniho s neznámym podnikateľom, ktorého hlas je taký záhadný, že sa nedá identifikovať. Včera podvečer však zavolal do redakcie podnikateľ JOZEF MAJSKÝ a presviedčal redaktorku, že hlas patrí jemu. Dali sme mu teda priestor na vyjadrenie.
Tvrdíte, že ide o váš hlas, ale ako to viete?
„Je to môj hlas, videl som tú kazetu.“
Veď to nie je váš hlas.
„To je môj hlas, videl som ju, doniesli mi ju, mysleli si, že to nie je so mnou, ale je.“
Kto vám ju doniesol?
„Mám ju dokonca doma. Mesiac. Kamaráti, sú tam veľmi zaujímavé veci.“
Potom by ste mali vedieť aj o zmluvách, ktoré Fruni v rozhovore spomína?
„Už si teraz nepamätám, asi mesiac je tomu, neviem, aké sú to zmluvy, keď mi pripomeniete, tak vám poviem.“
Mali by to byť zmluvy o predaji Horizontu americkým investorom. Fruni ich od podnikateľa na kazete chcel, ale on tvrdil, že sú v trezore v Prahe.
„Po prvé, ten podnikateľ som ja, ja si pamätám, že tam bolo o nejakých zmluvách hovorené, čo také by som vám bližšie povedal? Fiktívne firmy Commodore a Cavaliere, konateľmi sú moji kamaráti… (smiech).“
Poznáte pána Šáteka?
„Šátek, Šátek, jaj, ten policajt? Áno, stretávam sa s ním furt, keď ma zavolá, prídem.“
Ako si vysvetľujete, že si Fruni rozhovor nahral, vedeli ste o tom?
„Neviem, tiež som bol prekvapený, celý ten rozhovor bola somarina, som to pozrel, zasmial sa a vypol. Viac som nad tým nerozmýšľal.“
Chce sa Fruni podnikateľovi pomstiť? Alebo sa zbaviť viny?
„Neviem, čo mi chce. Poviem vám pravdu, že som Fruniho pravidelne stretával. Celé roky som s ním nič nemal, až teraz som s ním obchodoval.“
Kedy ste ho videli naposledy?
„V Ilave, mali sme tam prestávku, keď sme išli do Leopoldova.“
Fruni hovorí, že istý politik mal poškodeným klientom oznámiť, že budú po voľbách odškodnení.
„O tom viem. Pamätám si, že tam bolo, že Mečiar to oznámi, ale neoznámil, tak som to bral ako provokáciu.“
Aj tak myslím, že to nie je váš hlas. Nepodobá sa to.
„To je môj hlas, stopercentne je to môj hlas, celkom určite, ja ju mám doma, zajtra vám ju môžem prehrať. Hovorím, že to je môj hlas.“
Naznačujete, že ak tento rozhovor neuverejníme, tak to nedopadne dobre?
„Keby ste chceli neuverejniť, je hádam slušné opýtať sa alebo povedať, čo nechcete uverejniť.“
Práve vám hovorím, že to nejdeme uverejniť.
„Čo nejdete uverejniť?“
Prepis toho rozhovoru.
„Ale veď na to máte dôkazy!“
Ale nemáme to kriminalisticky potvrdené.
„Nejde o to, to je môj hlas. Bola by to provokácia, očiernenie. To nemusíte mať kriminalisticky potvrdené, viete dobre, že by ste to prehrali.“
Volala vám kvôli tej páske polícia?
„Mne? Už viackrát.“
Môžeme to zverejniť aj s vaším tvrdením, že to je váš hlas.
„Myslím si, že to by bolo dobré. Treba to zverejniť tak, že ja to hovorím. Prečo by ste to nemali tvrdiť? Takéto veci, to si neviem ani predstaviť.“
To je, ako keby ste tvrdili, že telefonujem s iným, ale počujem váš hlas.
„Ale to tak vôbec nie je, ako… môžem vaše meno ešte raz? Myslím si, že to máte uverejniť.“
ŽENIKA MOMLOVÁ
