Miss Ruska Svetlanu Korolevovú zvolili v sobotu večer v libanonskom Bejrúte za Miss Europe 2002. Devätnásťročnej študentke, 177 centimetrov vysokej Korolevovej, odovzdala korunku minuloročná Miss Europe a Miss Francúzska Elodie Gossuinová. Na 54. ročníku súťaže Miss Europe v bejrútskom medzinárodnom kongresovom centre sa zúčastnilo spolu 40 dievčat z celej Európy. Ruská kráska porazila Miss Nemecka Nataschu Borgerovú, ktorá sa stala prvou vicemiss. Druhou vicemiss je Turkyňa Esra Eronová, treťou Miss Holandska Kim Kotterová a štvrtou Miss Rumunska Adina Dumitruová. Do semifinále postúpilo 15 dievčat, okrem miss a štyroch vicemiss to boli aj kráľovné krásy z Ukrajiny, Bieloruska, Litvy, Estónska, Francúzska, Grécka, Dánska, Cypru, Anglicka a Poľska.
(reuters)
Dvojica slonov z berlínskej zoologickej záhrady si včera pochutnávala na vianočných stromčekoch. Stromčeky boli darčekom od predajcu, ktorému sa nepodarilo všetky ihličnany predať pred Vianocami.
FOTO - TASR/EPA
Než pustí Alejandra Mundacaová svoje dve deti von, pozrie sa na predpoveď počasia a na hlásenie o žiarení ultrafialových lúčov, píše sa v denníku New York Times. Dôvodom je diera v ozónovej vrstve nad Antarktídou, ktorá v uplynulých desiatich rokoch rástla a nedávno sa rozšírila nad najjužnejšie mesto sveta, Punta Arenas v Chile. Jeho tisíc obyvateľov sa novej situácii muselo prispôsobiť.
Starostlivo sledujú varovania „slnečných semaforov“ na rohoch ulíc či televízne a rozhlasové ozónové správy. Aj v teplých dňoch má väčšina ľudí bundy, prípadne košele či blúzky s dlhými rukávmi. Mnohí majú slnečné okuliare a dbajú o to, aby boli natretí slnečným krémom s faktorom 50, aj keď je slnko ukryté za mračnami.
„Život sa pre mnohých z nás za posledných pár rokov veľmi zmenil a viem, že moji synovia tu už nezažijú také detstvo ako ja,“ hovorí 33-ročná učiteľka Mundacaová. „Predtým sme sa tešili na jar ako na úľavu po dlhej a tvrdej zime, ale teraz je to pre všetkých obdobie maximálneho nebezpečenstva.“
Ozónová vrstva v stratosfére pohlcuje väčšinu slnečného ultrafialového žiarenia. V polovici 80-tych rokov v nej vedci objavili dieru, ktorá sa odvtedy zdvojnásobila. Počas jarného obdobia na južnej pologuli je veľká ako severná Amerika. Niekedy jej výbežky siahajú až na juh Chile alebo Argentíny.
Počas typického decembrového dňa je tu solárny semafor na oranžovej, čo je na štvorstupňovej škále druhé najvyššie varovanie. Znamená tiež, že ľudia by medzi obedom a treťou hodinou popoludní mali byť na slnku najviac 21 minút.
„Keď je slnečné varovanie na červenej, vôbec nepúšťam deti von,“ hovorí Liliana Navarrová Torresová. „Veľmi sa im to nepáči a niekedy ma štve, keď behajú po dome. Ale keď tu žijete, musí to tak byť.“
Rast ozónovej diery vedci pripisujú predovšetkým freónom. Tie sa používali v aerosolových sprejoch a chladničkách až do roku 1987, keď bola dosiahnutá dohoda o postupnom zastavení ich užívania. Podľa vedcov však k tomuto fenoménu tiež prispieva globálne otepľovanie.
Počas 90-tych rokov sa ľudia v tejto oblasti zdráhali prijať, že riziko súvisiace s ozónovou dierou prudko rastie. Obávali sa poklesu turistického ruchu. V septembri 2000 prišlo k obratu - ozónová diera sa vtedy otvorila priamo nad Punta Arenas. Socialistická vláda odpovedala rozsiahlym vzdelávacím programom zameraným na prevenciu. „Je to jednoducho nový spôsob života,“ hovorí zástupkyňa ministerstva zdravotníctva v Punta Arenas Lidiia Amaralesová Osornová. „Slnečné semafory máme na samoobsluhách, úradoch aj školách.“ (čtk)
