Jemenská vláda poskytla americkému veľvyslanectvu v Saná veľký počet policajtov na stráženie, keď bolo v novembri zatvorené pre hrozbu teroristických útokov. FOTO - TASR/EPA
Zabitie amerického lekára a jeho dvoch pomocníkov v Džible na juhu Jemenu včera už po niekoľkýkrát po sebe postavilo vládu v Saná do situácie, keď musí zachraňovať partnerstvo s USA - jeden z hlavných pilierov svojej zahraničnej politiky. V nemocnici baptistických misionárov totiž strieľal útočník s neskrývaným motívom odporu voči šíreniu kresťanstva, na ktoré vraj baptisti nemocnicu využívajú.
Americkí baptisti sa pritom pripravovali, že nemocnicu so 77 lôžkami založenú v roku 1967 predajú jemenskej charite. Motív, ktorý 30-ročný Alí Abdul Razak Kamil po zadržaní prezradil úradom, vo svetle predchádzajúcich udalostí vyvoláva podozrenie, že Jemen je nepriateľskou pôdou pre Američanov, aj keď v Saná sedí priateľská vláda.
Prezident krajiny Alí Abdulláh Sálih môže teraz skĺznuť do pozície vládcu, ktorý toleruje radikálov, terorizmus a al-Káidu vo svojej krajine, alebo proti nim nebojuje dôkladne. Pred svojimi obyvateľmi musí obhajovať krehký mier, ktorý nastolil po občianskej vojne spôsobenej predovšetkým mocenskými spormi lokálnych kmeňových lídrov. V krajine po svojom nástupe v roku 1994 nezmyselné boje zastavil, daňou však bola relatívna nezávislosť, ktorú kmeňovým lídrom ponechal. Hornatá a púštna časť krajiny sa stále vymyká jeho kontrole a tam sa vraj ukrývajú teroroisti. Sálih zároveň vysiela silný odkaz za hranice - jeho médiá, náboženské a sociálne inštitúcie podsúvajú veľký význam americko-jemenským vzťahom a snažia sa prevážiť nepriazeň, ktorú voči USA prechováva domáca široká verejnosť. Jemen si pestuje imidž krajiny, ktorá zvolila demokraciu: oslobodila tlač a zlepšila ľudské práva. V parlamente, vo vláde, na zahraničných zastupiteľstvách pôsobia aj ženy.
Už predchádzajúci incident mohol naštrbiť vzťahy s USA, spojenectvo však prestálo bez ujmy. Keď Američania tento mesiac zadržali loď s dodávkou severokórejských rakiet pre Jemen, napokon ju prepustili a zdôraznili „dobré vzťahy s Jemenom“ a jeho významný diel pomoci v boji proti terorizmu. Incident mohol byť pritom prielomovým, mohol sotiť „partnerov“ do priepasti neznášanlivosti a zaradiť Saná do inej kategórie amerického prístupu, z ktorého sa vytráca priateľský tón a diplomatický jazyk. Jemenská diplomacia vtedy tento spor ešte uhladila, teraz sa musí snažiť znovu.
Povesť bezpečného útočiska moslimských extrémistov a spolupracovníkov teroristu Usámu bin Ládina totiž sprevádza Jemen už dávno. Tisícky Jemenčanov z al-Káidy po boku mudžáhidov bojovali v Afganistane proti sovietskej okupácii v 80. rokoch. Mnohí z nich majú teraz v rukách politickú moc. V krajine pôsobí niekoľko islamských skupín.
Jemen je časťou regiónu, kam sa stále viac upiera pozornosť vo vojne proti terorizmu - Arabského polostrova a Perzského zálivu, kam prúdia ropné doláre, ale kde zároveň protiamerické nálady praskajú vo švíkoch. Jemen sa často spomínal ako ďalší z možných terčov, vlastne sa ním aj stal. Bol jedinou krajinou okrem Afganistanu, kde CIA v novembri podnikla vojenskú akciu a zlikvidovala sedem radikálov. Vláda v Saná aj vtedy volila partnerstvo, vyhlásila, že sa to udialo s jej súhlasom.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
