Marylin Monroe

Je pravda, že blondíny sú lepšie partnerky? Naozaj sú menej inteligentné? Sú stále v kurze? Fenomén blond nie je už len predmetom mužských fantázií a záujmu kaderníkov. U plavovlások hľadajú čosi výnimočné aj psychológovia, antropológovia a genetici. Psychológovia z univerzity v nemeckom Saarbruckene pripravili projekt s názvom Blondíny majú prednosť. Jeho cieľom bolo zistiť, ako pôsobí farba vlasov na ľudí. Na internet dali 72 farebných fotografií žien, ku ktorým bolo treba priradiť prívlastky ako atraktívna, zmyselná, temperamentná, naivná, spoľahlivá, kreatívna, sebavedomá. Jedna z otázok znela: Pôsobia blondíny naozaj menej inteligentne? Všetkých 1234 ľudí, ktorí sa zapojili do prieskumu, odpovedalo jednoznačne: áno, minimálne vtedy, ak im vlasy vidieť.

Z prieskumu, v ktorom sa použili aj fotografie žien bez vlasov, vyplynulo, že tvár blondíny so zakrytými vlasmi pôsobí inteligentnejšie ako tvár holohlavej čiernovlásky, len trochu nahlúplejšie než holohlavej brunety a rovnako bystro ako holohlavej rusovlásky.

Pri otázke, ako sa vám páčia holohlavé ženy na fotografii, obstáli blondíny horšie ako brunety. Ak im však bolo vidieť čo len trochu vlasov, pôsobili krajšie, chýbal im však zase temperament a kreativita.

Anna Kurnikovová Fenomén blond nedá vedcom spávať

Vyzerá to tak, že vedci sa snažia úplne seriózne dostať k novým poznatkom o plavovláskach.

Páli jej to, alebo je hlúpa? Čo sa bude za asistencie blondíny v reklame lepšie predávať – posteľná bielizeň alebo čokoláda? Aké vlastnosti má jej pokožka? Hodí sa blondína pre partnerský vzťah? Alebo jej nebodaj hrozí vyhynutie? Antropológovia, psychológovia, humánni genetici i dermatológovia pracujú intenzívne na tom, aby sa dopátrali odpovedí na všetky otázky týkajúce sa fenoménu „blond“.

Pravdou je, že mýtus blond si ľudia stále pestujú, ba priam rozmaznávajú, nenechajú ho upadnúť do zabudnutia. Len malým príkladom je nevyčerpateľný zdroj vtipov o blondínkach.

V salóne dáma, v taxíku pobehlica

K blonďavému mýtu prispela už v prvej polovici minulého storočia nemecká herečka Marlene Dietrichová, ktorá predstavovala neprístupnú krásku s vlasmi farby vanilkovej zmrzliny. Mýtus prežil aj druhú svetovú vojnu a v 60. rokoch očarila divákov francúzska blondína s očami bábiky Brigitte Bardotová. Alfred Hitchcock obsadzoval do svojich filmov plavovlasé stvorenia a` la Grace Kellyová, ktoré museli pôsobiť ako „v salóne dáma, v taxíku pobehlica“. Umelec Andy Warhol sa nechal vo svojej tvorbe strhnúť zasa blonďavým sexidolom Marilyn Monroe. No a speváčka Madonna sa roku 1990 vo svojom turné s názvom Blond Ambition predstavila ako nový idol prastarej farby vlasov.

Žiarivý imidž vychádza z očí

Blonďavé vlasy predstavujú slnko a zároveň niečo žiarivé, anjelské a čisté. Ten, kto chce byť úspešný, musí byť na ceste nahor viditeľný, musí svietiť. Aj keď to dosiahne umelo, ako napríklad Margaret Thatcherová či Hillary Clintonová. Tak to aspoň tvrdí nemecký psychológ a biológ Stephan Lermer. „Tí, čo nežiaria, nič neznamenajú a sedia v tieni.“

Blond vlasy sa oddávna spájajú s dobrom. Zlé strigy z rozprávok majú vždy čierne alebo ryšavé vlasy, kým dobré princezné sú zlatovlásky. Aj v televíznych zábavno-súťažných hrách rozdávajú často finančné bonusy a radosť práve víly s blond vlasmi.

Psychológ Lermer však na základe svojich výskumov prišiel k záveru, že žiarivý a čistý imidž v skutočnosti nespočíva v blonďavých vlasoch. „Je to v zreniciach,“ tvrdí. „Zrenice prevažne svetlookých blondiakov pôsobia totiž v porovnaní so zrenicami v tmavých očiach väčšie. Zdá sa, že jasne vyjadrujú stavy a nálady človeka. A tým pôsobia blonďaví ľudia akoby úprimnejšie, možno do nich lepšie nahliadnuť.“ Svetlé oči vraj nedokážu klamať.

Univerzitný profesor, antropológ Hans Wilhelm Jürgens s takýmito tvrdeniami nesúhlasí. „Nechápem, čo má blond spoločné s pravdou. V modrých očiach blondiakov sa totiž nenachádza žiadny modrý, ale hnedý pigment, ktorý sa opticky láme.“ Modré oči sú teda vraj len permanentným klamom – podobne ako „modrasté trblietanie kvapky oleja na asfalte“.

Čistiace prostriedky vraj predávajú blondínky

Pamela Andersonová   Už vyše dvadsať rokov sa profesor Jürgens venuje aj výskumu o blondínach v reklame. Na základe toho tvrdí, že Majster Proper či iné čistiace a hygienické prostriedky by bez plavovlasých žien sotva urobili dieru do sveta. „Ak ide o niečo zmyselné, s dôrazom na pôžitok, dostáva v reklame priestor bruneta, ak ide o čistotu a dlhodobý efekt, je zaručene v hre blondína.“ Nie každá blondínka sa však hodí na prezentovanie čistoty. Platinové a striebristé blondíny a` la Marlene Dietrichová a Marilyn Monroe sú podľa Jürgensa skôr prototypom odviazanej, ľahkej ženy. „Ženy so zlatým a červenkastým odtieňom blond vlasov sú, naopak, pri téme sobáš, zárukou úspechu.“

Rozmaznávaní anjelikovia – komplikované partnerky

V rámci svojho profesionálneho záujmu o blondíny urobil tento vedec zaujímavý pokus. Do dvoch denníkov dal dva, takmer rovnako znejúce inzeráty: „Dvadsaťšesťročná asistenka pracujúca v oblasti zdravotnej techniky hľadá partnera za účelom uzavretia manželstva.“ V jednej verzii inzerátu hľadala muža pre spoločný život modrooká blondína, v druhej tmavovláska s tmavými očami.

Na inzeráty prišlo spolu 260 odpovedí. Dvesto z nich bolo adresovaných tmavovláske, žiadny z mužov sa s ňou však nechcel oženiť. Na uzatváranie stavebného sporenia, na užívanie si radostí s deťmi a v budúcnosti aj na spoločné dôchodcovské prechádzky sa mužom zdala byť vhodnejšou partiou blondína.

Dôvody takéhoto rozdielneho postoja mužov k blondínkam a tmavovláskam vidia odborníci v tzv. syndróme malého muža. Tvrdia, že muž s nedostatočným sebavedomím sa môže cítiť dobre iba vtedy, keď má po svojom boku skutočnú plavovlásku. Pravé blondíny nemajú totiž iba zrenice sľubujúce istú kvalitu – sú aj zriedkavo sa vyskytujúcim javom.

Psychológ Lermer však mužov túžiacich uzavrieť manželstvo s blondínou upozorňuje: Ak sa dáte dokopy s blondínou, mali by ste vedieť, do čoho idete. Lermer je totiž presvedčený, že farba vlasov ovplyvňuje charakter. Vysvetľuje to tým, že blondínky sú ako pôvabná menšina odmalička rozmaznávané a nikdy sa nemuseli veľmi snažiť. „Ak niekto vyrastá ako tuctový tmavovlasý, ktorého okolie prehliada, skôr sa z neho stane profesor či nositeľ Nobelovej ceny.“ Nikoho vraj teda nemôže prekvapiť, ak sa z prirodzenej blondíny vykľuje komplikovaná partnerka. Keď je totiž vystavená drsnej životnej realite, dostavuje sa frustrácia. Ako princezná sa totiž nenaučila zdolávať prekážky každodenného života.

Blondínky – anketa

Myslíte si, že ženy – blondíny to majú v živote ľahšie ako tmavovlásky? Stalo sa vám, že vám dali niekedy s dešpektom pocítiť, že ste blondína? Alebo naopak, pomohla vám niekedy práve farba vašich vlasov? Máte rady vtipy o blondínkach?

Oľga Feldeková, spisovateľka

„Cestovala som z Prahy do Bratislavy a v kupé, v ktorom som sa viezla, boli ľudia rôznej farby vlasov a aj dvaja černosi. Ja jediná som bola blondína. Černosi začali chrliť vtipy o blondínkach. Celé osadenstvo v kupé, vrátane mňa, sa išlo popukať od smiechu. Keď už černosi minuli celú zásobu vtipov o blondínkach, zapojila som sa aj ja hádankou: či vedia, ako sa dá urobiť černochovi na tele červenou farbou biela bodka. Treba mu strčiť do zadku redkvičku, a polovicu odhryznúť. Všetci sa zasmiali, jedna červenovlasá pani (podľa pieh viem, že bola originál) sa ma opýtala, či náhodou nie som rasistka a černoch povedal, že od blondínok sa to tak neberie.“

Monika Hilmerová, herečka

„Téma o blondínkach ma necháva ľahostajnou. V nedávnej minulosti sa na hlúpu ženu zaužíval pojem sliepka, teraz ju nahradila blondína. Znie to lepšie, a minimálne časť žien, na ktoré sa blond nevzťahuje, sa ženskej hlúposti schuti zasmejú.“

Eva Černá, poslankyňa ANO

„Neviem posúdiť, či blond vlasy hrajú v živote nejakú úlohu. Ja sa však s nimi cítim veľmi dobre. Neviem si vybaviť, kedy by mi to pomohlo. Skôr si všímam, že ľudia radi vymýšľajú zaujímavé vtipy o blondínach, ktoré nakoniec obľubujem. Začala som sa farbiť v dvadsiatich rokoch, lebo sa mi to páčilo. Síce som si spálila vlasy a ostrihali ma potom na ježka, ale prežila som to. Som blond verná. Pred piatimi rokmi som si chcela nechať svoje pôvodné vlasy, ktoré sú špinavo blond, ale zistila som, že som aspoň na sedemdesiat percent šedivá, začala som sa teda farbiť z nutnosti.“

Eva Pavlíková, herečka

„Ak by ľahkosť života závisela od blond vlasov, farbila by som sa od rána do večera. Vtipy a narážky na blondíny nemám rada, považujem za stupídne merať inteligenciu podľa farby vlasov.

Navyše, ja som dnes už odfarbená blondína, naozaj blonďatá som bola iba ako dieťa, takže podľa takéhoto delenia fakt neviem, kam sa zaradiť. A či mi farba vlasov niekedy pomohla? Áno, ale ryšavá. Keď som raz experimentovala a prefarbila sa na ryšavo, pochopila som, že tade cesta určite nevedie.“

Anna Záborská, poslankyňa KDH

„Myslím si, že som nezažila nejaké podceňovanie. Málokedy sa mi stalo, že by niekto začal rozprávať vtipy o blondínach, keď ma uvidel. A kde mi to pomohlo? Neviem, či to bola práve pomoc. Určite som sa vymykala z prostredia, v ktorom som žila počas štvorročného pobytu v Alžírsku. Bola som tam iná ako domorodé obyvateľstvo. Možno som sa stala zaujímavou pre policajtov, obchodníkov. Myslím, že len v tom dobrom. Nechcem však povedať, že mi odpustili pokutu.“

Renata Špačková, hlásateľka STV

„Či to máme ľahšie? Niekedy si želám, aby to tak bolo, ale obávam sa, že tak ďaleko sme ešte nedospeli. Vtipy a poznámky o blondínach ma nikdy nerozčuľovali. Dokonca im niekedy až nahrávam, pretože v tom nevidím nič zlé. Jednoducho si poviem, že muži si raz znovu niečo našli – a aspoň vidno, že blondínky (teda aj ja sama) sú pre nich zaujímavé a čímsi provokujúce.“

Mária Čierna, hovorkyňa UNHCR

„Aj keď otázka tak nestojí, myslím si, že v živote to majú celkom iste ľahšie muži: tmaví, blonďaví, ryšaví i plešatí. Prepáčte mi to tento staromódny názor. Moje pozorovania v oblasti nežného pohlavia ma zas presviedčajú, že šťastie celkom určite skôr praje ženám múdrym, a zároveň aspoň trochu šarmantným. Vtedy až tak nezáleží na tom, či ide o brunetu, alebo blondínu – hoci, na druhej strane, ktorý chlap neostane stáť v nemom úžase pred krásnou a múdrou blondínou?

Farba vlasov mi iste pomohla. Začiatkom deväťdesiatych rokov som ako televízna reportérka sprevádzala vtedajšieho premiéra Moravčíka do Sýrie. Súčasťou oficiálneho programu bola návšteva fabriky v blízkosti Damasku, kde v spolupráci s púchovským Matadorom vyrábali pneumatiky. Neprezieravo som sa vybrala do výrobnej haly v čiernej minisukni. Reportáž sa nakrúcala ako po masle – vo fabrike vraj ešte nikdy predtým nevideli blondínu v takom čudesnom prestrojení. Aj v Macedónsku a v Kosove, kde som pôsobila už v rámci UNHCR, sa mi občas stávalo, že ma ako cudzinku a blondínku prijímali ústretovejšie.“ (sp, mk, jb, bd, ea)

Slnko v očiach je sexy

Vynález peroxidu vodíka umožňuje všetkým ženám, aby sa stali blondínami aspoň navonok. Odfarbovanie alebo zosvetľovanie je dnes v kaderníctvach úplne bežné. Momentálne v Austrálii takéto služby ponúka slovenský kaderník Vladimír Kukan.

Ktorým ženám zvyknete odporúčať blond farbu?

„Navrhujem to hlavne starším ženám a všetkým smutným a citovo zraneným. Blond farba dodá ich očiam jas a okolie ich bude opäť vnímať ako otvorené novým vzťahom.“

Považujete blondíny za príťažlivejšie?

„Slnko v očiach je vždy sexy. Osobne preferujem blondíny s opálenou pokožkou.“

Stretávate sa u žien často s požiadavkou o odfarbenie vlasov?

„Možno ešte častejšie ma ženy žiadajú o blond melír, jemný alebo hustý. Podporujem ich v tom a naozaj, samy potom vidia, že sa zviditeľnili. Zaradia rýchlosť a vyštartujú vpred. Odhaľujú v sebe nové dimenzie, nachádzajú nové pohľady na veci, cítia sa slobodnejšie.“ (kk)

Blond v reklame

Najnovšie nemecké výskumy uvádzajú, že blondínky dokážu istý druh tovarov predať lepšie. Uvažujú aj naši filmoví tvorcovia pri výrobe reklamných spotov a filmov, aká by mala byť farba vlasov ženy, ktorú obsadia?

Juraj Raýman, Hammer&Nails: „Farba vlasov nebola pre nás tvorcov nikdy kritériom. Existujú síce pravidlá, dané dlhoročnou tradíciou, že, napríklad, vianočný anjelik má blond vlasy a čert zase čierne, ale nič viac. Pretože nejde len o farbu vlasov. A nielen v reklame. Ani vo filmoch nie sú blondíny žiadanejšie. Možno, že ‘Muži majú radšej blondíny‘, ale myslím si, že len v tomto jedinom.“ (zz)

Praví blondiaci – ohrozený druh

Na to, aby sa narodili svetlovlasé deti, musia byť spravidla obidvaja rodičia pravými blondínmi. Deti blondína a tmavovlásky alebo naopak, blondíny a tmavovlasého, budú mať s najväčšou pravdepodobnosťou tmavšie vlasy. Keďže výskyt zmiešaných párov je vyšší, tmavovlasých postupne pribúda a svetlovlasých ubúda. Svoju rolu tu zohráva aj to, že svetlovlasé národy na severe Europy sú vzhľadom na prisťahovalectvo čoraz menej izolované.

Aj zo štúdie vypracovanej istým kozmetickým koncernom vyplýva, že podiel svetlovlasých za posledných dvadsať rokov riadne poklesol.

Ale keby raz naozaj hrozilo, že prirodzení blondíni vymrú, zostáva tu ešte stále isté riešenie – čarovná vodička Eau de fontaine de jouvence d‘or, teda peroxid vodíka, ktorý vytvorili v roku 1867 dvaja muži – Brit E. H. Thiellay a Francúz Léon Hugo. Dá sa povedať, že išlo o revolučný čin – odvtedy už totiž nikto, kto zatúži po blond vlasoch, nemusí nosiť parochne z ovčej vlny, konských vlasov a rastlinných vláken, ako to robili kedysi Egypťanky, alebo si sypať na vlasy drahý zlatý prach tak ako kedysi bohaté Rimanky.

Stretávajú sa aj muži s podobnými predsudkami, aké sa viažu k blondínkam?

Spýtali sme sa toho pravého – herca Maroša Kramára:

„Fíha! V osobnom živote som sa s ničím takým zatiaľ nestretol. Myslím si, že je to vec vkusu. S mojimi blond vlasmi som mal zatiaľ iba jedinú výhodu: za socializmu, keď sa nakrúcalo veľa televíznych inscenácií, som vďaka blond vlasom dostával mnoho úloh. Za komunistov chýbali farbičky, písalo sa čierno-bielo, takže postavy boli buď len dobré, alebo len zlé. Tí dobrí hrdinovia boli zväčša blonďáci, takže som bol vždy klaďas. Po revolúcii vyšlo najavo, že kladným hrdinom nikto neverí, že sú dobrí. Tak som si zahral konečne aj v záporných úlohách a s prekvapením som zistil, že je to ľahšie. Mal som okolo seba kopu vzorov, mohol som to z nich ľahko odpozorovať a naučiť sa, ako to ‘robia‘. No a čo sa týka žien, určite ich nerozlišujem podľa farby vlasov. Že každá je svojím spôsobom krásna, je stará známa vec.“

Autor: MARGITA KRUŽLIAKOVÁ