BUDAPEŠŤ - Na maďarskom trhu je veľký záujem o slovenské tvrdé syry, bryndzu a jedlé oleje. Je dokonca väčší, ako sú stanovené kvóty v rámci ochranných opatrení. Podľa Petra Kováča z obchodného oddelenia slovenskej ambasády v Budapešti pre syry platí dovozná kvóta 500 ton a pre potravinárske oleje tritisíc ton.
Kým pri syroch by bol záujem zo slovenskej strany o zvýšenie kvóty, pri olejoch, ktorých najväčším slovenským výrobcom je Palma Tumys, z kapacitných dôvodov SR nevyvíja tlak na zvýšenie kvóty, pretože nestíha plniť maďarské objednávky.
Pri agrárnej liberalizácii maďarská strana iniciovala, aby sa prešlo na nulovú colnú sadzbu ešte pred vstupom do Európskej únie. Napriek tomu sa pri niektorých komoditách vrátane syrov rozhodli pokračovať v terajšej ochrannej praxi. Ďalšou významnou dovoznou komoditou je pivo, pri ktorom sa však Slovensko k stanovenej kvóte 20 000 hektolitrov po roku 1993 ani nepriblížilo. Najviac piva exportovali slovenské pivovary do Maďarska v roku 2000, keď objem jeho dovozu dosiahol desatinu tejto kvóty.
Dovoz piva do Maďarska komplikuje aj požadovaná istina, ktorá sa vracia až po dovezení určitého objemu tovaru. Tá je nad finančné možnosti dovozcov. Niektoré pivovary sa usilovali o spojenie finančných prostriedkov na uhradenie istiny, viac piva sa však doviezť nepodarilo.
Najagilnejším slovenským pivovarom na maďarskom trhu je topoľčiansky Topvar, ktorý má v Maďarsku vlastných distribútorov. Na trhu je aj hurbanovský Zlatý Bažant, distribuovaný sieťou holandského Heinekenu, pod ktorý patrí Zlatý Bažant i niektoré maďarské pivovary.
Spotreba piva v Maďarsku začala mierne rásť po tom, čo v 90. rokoch ročne klesala o vyše 10 percent. K zvyšovaniu spotreby prispievajú podľa Kováča teplé letá a rast cien maďarských vín. Slovenska sa najvýznamnejšie v rámci výmeny tovarov dotkli dočasné ochranné opatrenia na dovoz ocele a niektorých hutníckych výrobkov, ktoré platili od 3. júna 2002. Výpadok vývozu tejto komodity je v dotknutom polroku pre tieto opatrenia 6000 ton ocele. Po 3. decembri je maďarský trh momentálne opäť nechránený a do krajiny sa valí množstvo lacnej ocele najmä z Ruska a Ukrajiny, dodal Kováč. (tasr)
