Manželia Laczóovci a ich synovia Eugen a mladší Adrian, narodený v prvých sekundách roku 2000. FOTO - VLADIMÍR SETTEY
Manželia Kolárikovci s najstarším synom Benjaminom vo svojej rodinnej spálni - vpredu vidno kúsok manželskej postele, vzadu poschodové postele pre troch synov. Na hranie je minimum miesta. FOTO - AUTORKA
Manželia Kolárikovci strávili Silvestra v pôrodnici trikrát - všetci ich synovia sa narodili 31. decembra. Richard Kolárik nenechal manželku na sviatky v nemocnici samú - vždy rodil s ňou. „Najskôr som nechcela, ale teraz to každej žene radím,“ hovorí Marcela. Lekárom a sestričkám je vraj na sviatky veselo, tak otec na všetko dohliada. „Aspoň kontroluje prístroje,“ hovorí Richard, ktorý tiež radí všetkým otcom - okrem slabších pováh - buďte pritom. „Ubezpečili ma, že ak odpadnem, majú posteľ aj pre mňa. Určite to posilní vzťahy. Otec vidí dieťa ako prvý, mama je o ten pohľad ukrátená.“
Ako je v pôrodnici na sviatky? Ako hovorí Marcela, pre ženu smutno, otec zostáva len hodinku po pôrode. Kolárikovci si teda aspoň telefonovali, dnes hovoria - „to boli účty“, alebo sa otcovi podarilo okolo polnoci prekĺznuť za manželkou. „Na vrátnici som suverénne povedal, že idem za lekárom, ani ma nestihli skontrolovať.“
Marcela pochádza zo Skalice, kde bol Richard ako vojak pomáhať pri povodniach. Marcela robila barmanku. „Hrozne ma rozčuľoval, vošiel do baru a pískal si. Dodnes nezabudnem, čo mi povedal - prosím si kávu. Podala som mu ju - nech sa vám páči. A on na to - nevykaj mi, do roka budeš mojou ženou. Odpovedala som mu, že je drzý.“ Teraz obaja manželia tvrdia, že to bola láska na prvý pohľad. Richard sa k rodičom na „dolniaky“ do obce Nový život nevrátil sám, ale s priateľkou a v očakávaní „nového života“, ktorý sa narodil práve na Silvestra 1998. V dome s Richardovými rodičmi zostali do narodenia tretieho dieťaťa, potom sa dohodli - predali dom a kúpili dva byty. Kolárikovci dnes žijú vo Veľkých Levároch na Záhorí a nevedia si vynachváliť - pokoj, milých ľudí a chalanov zo sídliska, ktorí pomáhajú kočíkovať. Ako hovoria, z Levárov je to rovnako ďaleko k rodičom oboch - Richardovým, ktorí sa presťahovali do Bratislavy, a Marceliným do Skalice. Majú tu trojizbový bytík - jedna izba je obývačka, druhá spálňa pre päťčlennú rodinu a tretia izba patrí babke, o ktorú sa starajú. Rodičia svoje deti milujú, všetko, čo robia, robia iba pre ne. „Kupujeme rodinný dom na úver, lebo v byte deti nemajú žiadny priestor na hranie. A na dvore bude len veľké ihrisko, taká súkromná materská škôlka,“ sníva Marcela. Dostať úver je však pre rodinu veľmi ťažké. Zarába jedine Richard, práve teraz sa Marcele končí materská, chystala sa do práce, ale prišlo prekvapenie. Na ceste je nový prírastok. Nenarodí sa na Silvestra, čo, ako hovoria rodičia, znamená, že to bude konečne dievčatko. „Elizabeth,“ také meno jej vybral otec.
Deti u Kolárikovcov sú darom, nespôsobujú problémy typu - ako vyžijeme, alebo čo si nemôžeme dovoliť. Hoci, ako hovoria, prichádzajú trochu neplánované - napríklad tretieho syna, Richarda, počali za dosť absurdných podmienok. „Kojila som, lekár nás ubezpečoval, že nemôžem otehotnieť. Nakoniec povedal, že na naše naliehanie nám predpíše antikoncepciu. Aj s ňou som otehotnela, nevynechala som tabletku, robila som si vždy ráno krížik do kalendára a žiadny nechýba,“ hovorí Marcela. Syna Richarda však privítali. Tak ako privítajú Elizabeth alebo ďalšie deti.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
