Irena Szewinska. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Na slávnostný večer pri príležitosti vyhlasovania slovenského Olympionika desaťročia prišla i legendárna poľská atlétka, dnes viceprezidentka Národného olympijského výboru Irena Szewinska, členka Medzinárodného olympijského výboru, ktorá sa zapísala do športovej histórie najmä montrealským olympijským víťazstvom (1976) na 400 metrov vo svetovom rekorde 49,24 s. Jedna z najväčších osobností svetového športu zvíťazila vtedy už ako mamička.
„K vašej krajine ma viaže citový vzťah. V Bratislave som viac ráz štartovala na skvelom mítingu, s Máriou Mračnovou (podpredsedníčka Slovenského olympijského výboru - pozn. red.) sme veľké kamarátky. Obe sa pozeráme na olympizmus zo širšieho hľadiska než ako na čisto športový výsledok. Veľmi ma teší, že súčasný Medzinárodný olympijský výbor chce Hrám navrátiť poslanie ideálu. Teší ma, že nášmu olympijskému výboru sa úspešne darí popri výbere a podpore talentov vštepovať mládeži olympijské ideály. Mnoho sa v tomto smere v minulosti zameškalo, nastupujúca generácia je šancou,“ vysvetľovala slávna a všeobecne rešpektovaná Poľka.
Szewinskú, ešte ako aktívnu a hviezdnu atlétku, každý vo svetovom športe s úctou oslovoval pani Irena. Vždy z nej vyžarovala dobromyseľnosť, prirodzená elegancia a férovosť, ktorú nepotrebovala dokazovať veľkými gestami. Jedna z najvšestrannejších atlétok všetkých čias bola už na OH 1964 strieborná v diaľke na 200 m a zlatá v štafete na 4 x 100 metrov. Na európskom šampionáte vyhrala stovku, dvojstovku, diaľku i šprintérsku štafetu. „Olympiáda však bola nadovšetko. Práve na ňu som sa chcela vždy skvele pripraviť, práve pre jej čaro a vznešenosť som vydržala vo veľkej atletike takmer pätnásť rokov,“ zamýšľala sa pani Irena, rodáčka z Leningradu (dnešný Petrohrad), diplomovaná inžinerka ekonómie z Varšavskej univerzity.
Funkcionársky extrémne vyťažená žena je na Slovensku skutočne ako doma. Napríklad je tradične delegátkou Európskej atletickej asociácia na chodeckých pretekoch v Dudinciach. Šéfka poľského atletického zväzu sa vrchovato zaslúžila o raketový vzostup kráľovnej športov u našich severných susedov po rokoch pádov v polovici deväťdesiatych rokov. „Tiež sme išli na vec cez mládež. My Poliaci máme veľmi radi svoju vlasť. Sponzorstvo a podpora zo strany solventných podnikov nie sú problémové. Aj spôsob štátnej podpory cez športové zväzy považujem za správny. Všetko však chcelo čas. Po páde železnej opony sme si museli uvedomiť, že demokraciu si treba šľachtiť. A bežný život potreboval v každom smere nový systém. To nešlo zo dňa na deň,“ hovorila Irena Szewinska.
