Jana Korbašová
FOTO TASR – PAVOL ĎURĆO
Až dve zamestnania si musela nájsť 28-ročná trenčianska plavkyňa Jana Korbašová, aby si na seba dokázala zarobiť a popritom sa venovať svojej celoživotnej láske – plávaniu. Robiť jeden z najcennejších olympijských športov sa na Slovensku vypláca asi len Martine Moravcovej, aj tá väčšinu roka trávi v americkom Dallase. Len Martina je schopná získavať dnes už slušné prémie na Svetových pohároch i privlastňovať si odmeny za najkvalitnejšie výkony na vrcholných šampionátoch.
Ostatní si na veľké peniaze neprídu. Ani Korbašová deťom, ktoré láka viac bezstarostný život než samotný šport, plávanie neodporúča. A to rodáčku z Košíc, ktorá sa plávaniu venuje už 19 rokov, pokojne môžeme v súčasnosti označiť po Moravcovej za druhú najlepšiu slovenskú plavkyňu. Na domácich šampionátoch zbiera jeden titul za druhým, no jej bankové konto pribúdajúce triumfy takmer nepociťuje.
„Nerobím plávanie pre peniaze. Ak by tak bolo, už dávno by som s tým sekla. Nikdy pre mňa neboli prvoradé. Nesnívala som o tom, že budem najlepšia na svete, ani že sa doma budem prehrabúvať v medailách. Cítila som len akúsi vnútornú motiváciu a vedela som, že je to niečo, čo pre mňa má zmysel, a tak som v tom po celé tie roky pokračovala. Sama presne neviem, čo ma pri ňom drží, ale baví ma to. V bazéne sa viem vybiť a stále živím nádej, že ešte nejaký veľký výsledok zaplávam,“ hovorí Korbašová.
Z plávania má mesačne 1700 korún
Jediný pravidelný príjem, ktorý z plávania dnes má, je 1 700 korún od Slovenskej plaveckej federácie. „Po olympiáde v Sydney ma Centrum akademického športu pri zaraďovaní do tímu s výhľadom pre olympijské hry v Aténach 2004 vynechalo. S odôvodnením, že som stará a neperspektívna. A tak mi vyšla v ústrety naša federácia, ktorá mi mesačne na prípravu spomínanou sumou prispieva.“
Jana sa živí ako učiteľka plávania na trenčianskej športovej škole. „Ako trénerka nemám žiadne výhody. Na škole som hodnotená ako pedagogický pracovník. Tam žiadna iná trieda nie je. A tak, keď mám dobrý mesiac, zarobím si tak okolo osem-deväťtisíc korún.“
Po rozchode s priateľom zostala na splácanie nového bytu sama a začali sa jej ešte ťažšie časy. „Mesačne som nútená platiť 7900 korún, a tak som si musela pribrať ešte nejakú prácu. Začala som robiť v jednej maklérskej firme. Tá má na starosti finačný trh a ja pomáham a radím ľuďom, kam majú investovať svoje peniaze.“
Rozhodnutie zasvätiť život plávaniu ani v súčasnosti neľutuje. „Keby mi niekto v tejto sekunde ponúkol, aby som do toho išla znovu, tak by som išla. Aj s tým trápením, ktoré som počas kariéry mala. Stálo to za to,“ nenechala sa rozladiť výborná znakárka a polohovkárka.
Osemročná odmlka
Ani osem rokov, počas ktorých výkonnostne prešľapovala na mieste, ju z bazéna nevyhnalo. „Dodnes neviem, prečo to tak bolo. Možno preto, že som odišla od Pastierika, s ktorým som osem rokov trénovala na základnej i strednej škole. Jeho tréningy mi sedia. Vieme sa dohodnúť, dokonale poznáme jeden druhého. Vtedy som šla študovať na FTVŠ v Bratislave a v bazéne ma koučovala pani Urbanová. Úžasný človek, skvelá žena, ale jej štýl mi nesedel. Bola som tam po psychickej stránke určite pokojnejšia, ale nedokázala som sa utiahnuť. Naberala som na váhe, mala som vtedy o 16 kíl viac ako mám teraz,“ pokračovala Korbašová.
Z myšlienok pokojných rokov pri plávaní už dávno vyrástla. Odmeny za víťazstvá dnes slovenským reprezentantom na slušné živobytie nestačia. „Za slovenský rekord na krátkom bazéne máme tisíc korún a ešte aj tie nám zdania. Do majstrovstiev sveta v krátkom bazéne v Aténach pred dvoma rokmi boli vypísané odmeny za umiestenia do 16. miesta, ale aj tie už zrušili. Plávanie nemá žiadnu výraznú finančnú podporu. Ak si dobre spomínam, tak práve v Aténach, kde som bola raz štrnásta a raz pätnásta, som si vyplávala najväčšiu odmenu v živote. Už si presne nepamätám, koľko to bolo, ale pohybovalo sa to okolo dvanástich tisícok korún.“
Návrat v Lisabone
Motiváciou pre mnohonásobnú majsterku Slovenska tak zostávajú výsledky a najmä časy. „Som rada, že som vtedy dokázala prekonať tú osemročnú výkonnostnú odmlku. Aj vtedy som tušila, že ešte niečo dokážem a len čakala na tú chvíľu, kedy moje výkony začnú stúpať. Bola to len taká predtucha, že sa budem ešte zlepšovať, no mala som pravdu. Keď som sa pred tromi rokmi nominovala na ME do Lisabonu, vedela som, že som na dobrej ceste.“
A ktorý šampionát považuje v posledných rokoch ich pravidelná účastníčka za najvydarenejší? „Majstrovstvá Európy 2000 vo Valencii. Tam som skončila šiesta na 200 m znak a trinásta na stovke. Časy mi však hrozne uleteli. Sama som bola šokovaná, ako rýchlo plávam. Životným vrcholom však bola určite olympiáda v Sydney. Veď som pre účasť na nej žila dvanásť rokov. Mala som šancu kvalifikovať sa už do Barcelony v roku 1992, ale tam do mňa tak všetci húdli, že na ten limit mám, až som to psychicky nezvládla. A pred Atlantou 1996 som na tom zasa nebola fyzicky až tak dobre. Sen sa mi splnil až v Austrálii.“
Stará mama už chce vnúčatá
O konci kariéry Korbašová ešte nerozmýšľa. „Čím som staršia, tak mením životné priority, ale chcem to skúsiť až do Atén. Dovtedy si však plánujem dať menšiu psychickú prestávku. Plávať budem, ale nemienim sa naháňať za limitom na každý šampionát. Stanovila som si nejakú výkonnostnú hranicu a sama som zvedavá, kam tá hranica povedie. Možno, že už som za vrcholom a možno ešte nie. Určite sa však teraz na to nevykašlem. Aj tréner Pastierik mi povedal, že by sa mi čudoval, keby som to teraz zabalila,“ vyznáva sa plavkyňa, ktorá na nedávnom Pribinovom pohári v Nitre nadelila konkurencii na 400 m polohové preteky 50 metrov. Pre nasledujúcu generáciu zarážajúci výsledok.
Od plávania ju začína odradzovať už aj stará mama, no Jana odoláva. „Ona ma naučila plávať a už niekoľko rokov mi hudie do hlavy, že by už rada držala v náručí vnúčatká. Vraj si toľkým naháňaním ničím zdravie. Rodičia však moju vášeň stále berú a rešpektujú. Mám u nich ohromnú podporu a ani v časoch, keď mi to nešlo, sa ma nepýtali, či nie je čas odísť.“
Naďalej sa pri plávaní drží, hoci deň má vždy úplne nabitý. „Vstávam o trištvrte na šesť a od siedmej rána do siedmej večer som v bazéne. Buď trénujem sama, alebo mám hodiny s deťmi. Či už na suchu, alebo vo vode. Nevzdala som to aj kvôli nim. Stále som pre nich vzorom, a tak ich nemôžem sklamať.“ RASTISLAV HRÍBIK
Vizitka Jany Korbašovej
Narodená: 20. marca 1974 v Košiciach
Klub: Športová škola Trenčín
Stav: slobodná
Úspechy: účastníčka OH 2000 v Sydney, 27. na 200 m znak, 24. na 400 m pol. pret., 6. na 200 m znak na ME 2000 v krátkom bazéne vo Valencii
