Keď sa bývalý väzeň v našich zemepisných šírkach dostane na slobodu, zvyčajne ho privíta malý okruh príbuzných. V Baskicku je to však inak. Táto malá oblasť na severe Španielska má totiž samých politických väzňov. Asi šesťsto malých portrétov týchto „bojovníkov za slobodu Baskicka“ zdobí miestne krčmy.

Vo štvrtok sa po deviatich rokoch dostal na slobodu Txemi Arteaga Garzia, ktorého španielska justícia odsúdila za spoluprácu s baskickou teroristickou organizáciou ETA (Euskadi ta Askatasuna). Pred väzenské brány do Valencie ho prišiel privítať plný autobus rodákov. Po niekoľkohodinovej ceste naprieč Španielskom ho napokon blízko domova, pri dedine Etxegarate, čakalo ďalšie privítanie.

V miestnom malom bufete sa už dve hodiny pred jeho príchodom začali zbiehať príbuzní i kamaráti. „Vždy, keď sa niekto dostane z basy von, prvé uvítanie zažije niekde pri mojom bare,“ povedala pre SME majiteľka malej diaľničnej kaviarne. Okolo nej sa to hemžilo baskickými zástavami tzv. ikurrioas a ozývala sa vrava v baskickom jazyku, španielčine na míle vzdialenom. Nervozita stúpala, keď sa niekto s mobilným telefónom ozval, že Txemi je už iba niekoľko kilometrov od Etxegarate. „Pripravte sa, náš hrdina je už tu,“ vykríkla postaršia pani, ktorá má tiež dvoch synov vo väzení už šesť rokov. Ako na povel všetci dopili a poslušne vypochodovali pred bar. Rozvinuli zástavy. Keď z autobusu vystúpil na kosť vychudnutý Txemi v letnej košeli s náušnicou v uchu, všetci cítili dojatie. „Konečne ťa tí hajzli pustili,“ povedala postaršia pani. „Neboj sa teta, budeme bojovať ďalej,“ odvetil jej bývalý väzeň. Po tom, ako sa zvítal so „spolubojovníkmi“, všetci nasadli do áut a autobusu. Z okien vyvesili zástavy a odišli smerom do Txemiho rodnej viesky Beasain, kde ho na námestí čakala asi stovka miestnych obyvateľov. Ani tu nechýbali zástavy a protišpanielske nápisy. „Baskických väzňov na slobodu! Amnestiu! Chceme slobodu,“ ozývalo sa každú chvíľu.

Neskôr nastalo na námestí ticho. Prehovoril Txemi. „Ďakujem vám za podporu, majte však na zreteli, že vo väzniciach španielskeho štátu je ďalších 600 politických väzňov,“ zakričal a ozval sa potlesk, po ktorom nasledovala chvíľka napätia a ticha. Potom sa spoza rohu vynorili dve malé postavy detí v baskickom kroji. Chlapča malo na sebe typickú baretku, tzv. txapela a dievčatko dlhšiu sukňu a bielu šatku. Prišli väzňovi zatancovať. Potom sa otvorilo šampanské a ľudia čakali, čo bude ďalej. Dav stíchol. Ani nie o tri minúty sa ozval silný výbuch petardy. „Gora ETA militar“ (nech žije ETA), ozvalo sa z davu. Znamenalo to: „Txemi je doma, boj môže pokračovať.“ (tom)