Dvakrát až trikrát v týždni môžete vidieť 17-ročného mladíka Gejzu Horvátha pri Žehrianskom mlyne na ceste do Spišského Podhradia. Predáva huby. „Jeden košík stojí približne 150 korún a všetky huby, ktoré mám, sú zdravé, nie sú chrobačné,“ prízvukuje Gejza. Deti zo spišských rómskych osád si už od začiatku prázdnin takto privyrábajú. Nielen zberom húb, ale aj lesných plodov. Tunajší obyvatelia i turisti si už na ne zvykli.

„Nechodím sám, aj iné deti chodia do lesa a zbierajú huby. Je nás veľa. Musím zavčasu ráno vstávať. O šiestej už musím byť v lese, potom by som už nič nenašiel.“

Najčastejšími zákazníkmi sú zahraniční turisti, ale pristavia sa aj našinci. „Stojíme na ceste a kto zastaví, tak väčšinou kúpi. Za jeden deň zarobím aj 200 korún. Je to rôzne, niekedy je to 150, niekedy aj menej. Peniaze dávam matke, ona kupuje jedlo, aby sme mali čo jesť. Dostávame sociálne dávky, ale to je málo a nestačí to pre všetkých. Otec od nás odišiel, takže ja teraz musím zarábať,“ hovorí chlapec a prekladá huby tak, aby z košíka trčali tie najkrajšie.

V ruke drží hríby a kuriatka. „Zbierame len tie, ktoré poznáme – hríby, kuriatka, a kozáky. Ale tie nezbieram,“ tvrdí Gejza.

On a jeho kamaráti bývajú opatrní a predávajú len najznámejšie druhy. Z jedného domu v Žehre chodia zbierať lesné plody traja až štyria. Tohto roku však ešte veľa nezarobili. Dažde kazili kšeft. „V minulom roku sme nazbierali viacej,“ dodáva Gejza a beží k autu, ktoré zastalo na krajnici.

CYRIL DUNKA