BRATISLAVA – Po voľbách v roku 1998, keď sa rozlúčil s občanmi v televízii, ani jeho najbližší spolustraníci nevedeli, či sa Vladimír Mečiar bude alebo nebude politicky angažovať. Ivan Gašparovič i hovorca Igor Žvach tvrdili, že nebude kandidovať za prezidenta.

V apríli 1999 sa Mečiar náhle rozhodol, do prezidentských volieb išiel a dokázal, že obrovskú základňu svojich voličov vie zmobilizovať. Na úspech to však nestačilo. Rudolf Schuster sa ani nemusel snažiť zapôsobiť na verejnosť.

HZDS v tom čase na republikovej rade ostro odsúdilo útoky NATO proti Juhoslávii. Po voľbách sa Mečiar stratil. Až na jeseň začal na mítingoch hovoriť o referende za predčasné voľby.

Výrazne aktívny bol Vladimír Mečiar na jar minulého roka. Začiatkom februára prišiel za prezidentom Schusterom, aby ho požiadal o odobrenie ústavnosti otázky, ktorú plánoval predložiť občanom v referende. V liste presviedčal komisára Európskej únie Güntera Verheugena o integračných ambíciách hnutia.

Zároveň sa hovorilo o príprave opozičnej zmluvy so SNS. Tú Anna Malíková a Mečiar podpísali začiatkom marca. „Zmluva nestiera rozdiely, ktoré sú v programoch,“ povedal o nej Mečiar.

Jedenásteho marca malo hnutie transformačný snem, stalo sa ľudovou stranou. Zmenené stanovy Mečiarovi umožnili, aby sám navrhoval podpredsedov HZDS. Delegáti ich skutočne zvolili. Na sneme zaznelo, že HZDS nevytvorí koalíciu so stranami, ktoré nie sú za NATO. V tom čase označil návrh novely ústavy za paškvil.

V tomto mesiaci Mečiar neprišiel na výsluch. Vyšetrovateľovi unikol aj po televíznej debate s premiérom Dzurindom, ktorú začal ráznou vetou: „Kto ste, pán Dzurinda?“ Od začiatku apríla sa Elektra stala pre predsedu HZDS väzením. Pri zásahu polície sa však postaral, aby bola udalosť dokonale medializovaná.

V máji sa stretol s Robertom Ficom a odkazovali si, kto pre koho nebude výťahom k moci. Po mítingu 8. júna pred Úradom vlády SR, ktorý nemal razanciu bývalých akcií HZDS, sa opäť odmlčal. Predchádzala mu séria mítingov ostatných predstaviteľov HZDS s malým záujmom verejnosti napriek Mečiarovým výzvam na účasť.

Aj keď sa neskôr vyslovil, že i Dzurinda sa pridá k snahe o predčasné voľby, na jeseň okrem odovzdania petičných hárkov pre úspech referenda veľa neurobil, neprišiel ani na bratislavský míting, deň pred hlasovaním. Dnes sa jeho politickí protivníci čudujú, prečo išiel do vopred prehratej bitky, a predpokladajú, že ho na dočasný návrat prehovorili spolustraníci.

V poslednom čase Mečiar rozpráva o potrebe vstupu do NATO a EÚ. Pokojným tónom hovorí, že treba zabudnúť na minulosť a že s HZDS sa dá dohodnúť.

„Sledujem to, ale nechcel by som o tom hovoriť,“ povedal o predsedových vystúpeniach poslanec Dušan Slobodník, známy svojím neprívetivým postojom k aliancii.

„Umiernené vyjadrovanie nie je jeho osobe vlastné. Je skôr pragmatické. Militantnejší voliči ho chcú vidieť razantného a uštipačného,“ myslí si Roman Kováč. K zmene postoja podľa neho Mečiara priviedli prointegrační politici vnútri HZDS i názory občanov. Hnutie pred voľbami nesmie zostať izolované tak ako pred štyrmi rokmi.

Podľa poslanca HZDS Vojtecha Tkáča hnutie prebralo program z dokumentov EDU, a ak sa do nej chce dostať, bude pod kontrolným systémom. „To by boli aj určité mantinely, aby sme nemali výkyvy.“

„Mečiar je politický realista, a keď vidí, že situácia sa radikálne zmenila, tak sa prispôsobí. To bola vždy jeho taktika. Navrhol päť druhov štátoprávneho usporiadania a na to, ktoré sa ujalo, išiel. Teraz vidí, že sa Slovensko pomaly prikláňa k NATO. Keby videl, že začína vznikať obrovský odpor, tak by znovu zmenil rétoriku,“ hovorí F. Mikloško.

Určitú zmenu v Mečiarovom vyjadrovaní pripúšťajú i kolegovia z hnutia. „Všetci sa meníme, aj HZDS je vo vývoji. Už nie je tým hnutím, ktorým bolo v deväťdesiatom štvrtom alebo ôsmom roku,“ povedal podpredseda hnutia Jozef Kalman.

„Politika je vývoj a zmena,“ myslí si poslankyňa Oľga Keltošová. „Ja osobne som rada, že komunikuje intenzívnejšie ako pred nejakým rokom. Odbúravajú sa tým špekulácie okolo jeho osoby, zbytočne sa nerozoberajú staré výroky.“

Smerovanie do medzinárodných štruktúr však za zmenu v HZDS nepovažujú. „Nie je to zmena, len sa o tom intenzívnejšie hovorí,“ tvrdí Kalman. HZDS sa odvoláva na to, že za jeho vlády SR podávala prihlášky do týchto organizácií a že aj v roku 1998 Mečiar hovoril, že je ochotný rokovať s každým.

„Spomeňte si, ako sa každý predstaviteľ koaličných strán vystatoval tým, že nebudú nikdy vyjednávať s HZDS,“ hovorí Augustín Marián Húska. „Dnes sa ukazuje, že s ním budú musieť hovoriť.“ (fw)