Pri jednokolovom systéme voľby predsedu samosprávneho kraja voľby vyhráva kandidát, ktorý dostane najviac hlasov. Ak by voliči zohľadňovali národnosť kandidáta (čo sa vo veľkej miere deje), maďarský kandidát má šancu na úspech len na územiach, kde žije dostatočne veľká menšina maďarských voličov.
Muselo by dôjsť k zhode okolností – maďarskí voliči by museli byť disciplinovanejší ako slovenskí, medzi slovenskými kandidátmi by nesmel byť výraznejší kandidát a kandidát maďarskej národnosti by zrejme musel získať aj časť voličov – Slovákov. Potom by mohol byť výsledok volieb typu: maďarský kandidát – 35 %, slovenský kandidát I. – 32 %, slovenský kandidát II. – 25 %, ostatní kandidáti – 8 %. V jednokolovom systéme by to bolo víťazstvo maďarského kandidáta.
V dvojkolovom systéme by tieto voľby pokračovali – dvaja najlepší kandidáti by postúpili do druhého kola. Ak väčšina voličov zohľadňuje národnosť kandidáta, v druhom kole by sa počet hlasov pre maďarského kandidáta nezmenil (32 %), no slovenský kandidát I. by získal aj hlasy slovenského kandidáta II. a ostatných (pretože už vypadli), a teda by vyhral so ziskom 68 % hlasov.
O dvojkolovom systéme národne orientované strany uvažovali pri modele 12 VÚC, kde by v niektorých samosprávnych krajoch bol vysoký pomer Maďarov a pri súhre okolností by sa tam Maďar mohol stať predsedom samosprávneho kraja aj bez podpory značnej časti Slovákov.
Pri schválenom modele 8 VÚC tvoria Maďari v jednotlivých krajoch skutočne málopercentnú menšinu. Na to, aby v jednokolovom systéme sa stal Maďar predsedom samosprávneho kraja, by v praxi musel mať aj slovenských stúpencov.
Šance presadiť sa by teda mali len maďarskí umiernení politici, ktorí ponúkajú program založený hlavne na neetnických hodnotách.
Schválený dvojkolový systém pri schválenom modele 8 VÚC (nízke pomerné zastúpenie Maďarov v krajoch) maďarským kandidátom nedáva prakticky žiadnu šancu.
PETER KUNDER
