Berlínsky DJ Bleed. FOTO - ARCHÍV
Kultúra spojená s elektronickou hudbou je na Slovensku v porovnaní s ostatným svetom stále iba záležitosťou minoritnej skupinky ľudí. Domáci dídžeji a producenti fungujú aj vďaka kontaktom v zahraničí, kde majú vlastné labely, vychádzajú im vinyly a hrajú sety. Na výmenu prišiel zahrať set, netradične v bratislavskom kníhkupectve, SASCHA KÖSCH - DJ Bleed z Berlína.
Hoci dídžejov sú len v Berlíne stovky, práve Bleed udáva krok európskej elektroscéne. Koncom osemdesiatych rokov organizoval prvé ilegálne house parties v továrenských halách. Je spoluautorom kníh Signatúra zvuku 2 a Techno, svoj životný štýl prezentuje ako šéfredaktor časopisu De:Bug, „mesačníka pre aspekty elektronického života“.
Čo vlastne znamená De:Bug?
„De:Bug je počítačový príkaz na odstránenie chyby v programe.“
A časopis má odstrániť dieru v hudobnej publicistike?
„Presne tak, hoci náš časopis nie je len o elektronickej hudbe. Venujeme sa internetu, elektronickej kultúre, grafickému dizajnu. Píše tam generácia ľudí, ktorá s elektronikou trávi väčšinu času, venujú sa najnovším technológiám, prepojeným s hudbou.“
Generácia, ktorá celé dni sedí v miestnosti vybavenej najnovším dizajnom, surfuje po internete, četuje a k tomu počúva elektronickú hudbu?
„Tí, pre ktorých je De:Bug, aktívne tvoria, produkujú hudbu, robia s počítačmi, navrhujú webové stránky. To nie je generácia, ktorá len konzumuje, ale aj sama niečo robí. A myslím, že nesedia v moderných dizajnérskych bytoch, na to nemajú dosť peňazí.“
Je mnoho mladých, ktorí nie sú len konzumenti kultúry?
„Určite. Nemyslím, že sú za tým nejaké veľké ideály a hlbšie významy, robia len to, čo je zaujímavé pre istý okruh ľudí a čo nemusí nutne zaujímať celý svet.“
Čo znamená písať o elektronickej hudbe? Nie sú to len reportáže tanečných párty?
„Píšeme o nových projektoch, zaujímame sa, ktorý producent čo robí, ako postupuje, alebo akú technológiu používa. Sledujeme progresívnu scénu, predstavujeme nové nahrávky. Vydanie originálneho nového albumu chápeme ako regulárny umelecký počin. Zaoberáme sa vecami, ktoré v oficiálnej tlači nemajú miesto. Napríklad problém distribúcie hudby na internete alebo autorských práv, čo je pre dnešných dídžejov a producentov životne dôležitá otázka. Metóda samplingu, využívanie častí skladieb iných tvorcov, je dnes veľmi populárna. Kopírovanie je základom súčasnej hudby, ale právne to vôbec nie je doriešené.“
Ako je to s prezentovaním dídžejskej scény u vás v oficiálnych médiách? Dávajú novej hudbe dosť priestoru?
„Ani nie. Občas niekoho vytiahnu, aby ľudia mali predstavu, o čo ide, ale urobia z toho senzáciu. O modernú hudbu, s výnimkou džezu, sa až tak nezaujímajú. V Nemecku sa ako umenie v prvom rade chápe divadlo, galérie, múzeá a potom film. Hudba je na poslednom mieste, aj to väčšinou popscéna.“
Tento rozhovor je pravdepodobne ten istý prípad. Nestrácate v takejto situácii chuť tvoriť?
„Prečo? Mám šťastnú pozíciu - žijem v Berlíne, kde má elektronická hudba asi najviac priestoru v Európe, nezávisle od oficiálnych informačných zdrojov. Máme vlastné vydavateľstvá, distribúciu, médiá a kluby. Nemám pocit, že mi niečo uniká.“
Pre veľkú časť súčasného grafického dizajnu aj počítačovú hudbu sa stal synonymom minimalizmus. Myslíte, že sme už unavení zo všetkých tých vizuálnych, či zvukových špecialít a ozdôb?
„To je jednoduché: s laptopom a samplerom môžete vylúdiť akýkoľvek zvuk. Neexistujú limity. Každý sa však z toho množstva možností sústredí len na jednu, inak to nejde. A tú jednu informáciu podá v čo najšpeciálnejšej podobe. Minimalizmus je odpoveď na konvenčný pop plný predstieranej krásy.“
Rocková alebo populárna muzika, to je takmer vždy príbeh, dráma, osobná výpoveď. Odsúva ju hudba dídžejov nabok, alebo ju transformuje na niečo iné?
„V elektronickej hudbe nechýba dráma, ani tradičné vzťahové záležitosti, ale to nie sú najpodstatnejšie témy. V tanečných piesňach vokál zvyčajne opakuje jedinú vetu, ktorá hovorí o zážitku z párty, tancovaní, braní drog alebo o technológiách. Pophudba poväčšine rozoberá psychiku a problémy, ktoré sa týkajú všetkých. Elektronická hudba nehovorí len o tom, kam sa stratilo moje skvelé dievča.“
Autor: DENISA VOLOŠČUKOVÁ, MICHAL HVORECKÝ
