Pod vianočným stromčekom si nájdu ukrajinské deti prekvapenie: plastikové pelikány a hračky na pieskovisko. Samy osebe nie sú tieto hračky ničím pozoruhodné: vtáky s charakteristickým zobákom, veľké ako škatuľa od topánok, a vedierka s lopatkou. Ale ich minulosť, to je niečo úplne iné. Ešte nedávno boli tieto hračky plášťom zákerných protipechotných mín.
Projekt premeny mín na hračky je súčasťou programu pomoci pri demilitarizácii Ukrajiny. Sumou 800-tisíc dolárov ho sponzoruje Severoatlantická aliancia. Jeho cieľom je zlikvidovať ukrajinské zásoby asi 6,4 milióna protipechotných mín - štvrtý najväčší arzenál na svete po Číne, Rusku a USA - a pomôcť mohutnému zbrojnému sektoru preorientovať sa na mierovú produkciu.
Projekt sídli v kedysi prísne utajovanom Doneckom štátnom chemickom závode na východnej Ukrajine, kde zamestnanci plnili výbušninami míny a rakety namierené na Západ. „Vždy som sa sama seba pýtala, čo mám povedať o svojom zamestnaní svojim deťom,“ hovorí Lena Kazakovová, už štrnásť rokov zamestnankyňa závodu a matka dvojičiek. „Jednoducho som si vymýšľala. Teraz však môžem svojim dcérkam s čistým svedomím povedať, že zachraňujeme ľudské životy, a to ma napĺňa pocitom šťastia.“
Lena Kazakovová je jednou z deviatich žien, ktoré vyškolili na otváranie mín a vyberanie výbušnín z ich útrob. Míny privážajú zo skladu do dielne, kde mladá žena starostlivo spočíta debny, skontroluje, či sa míny pri prevoze nepoškodili, a vyberie z nich rozbušku. Potom sa dostanú na montážny stôl, kde niekoľko žien v laboratórnych plášťoch a šatkách míny otvorí a vyberie z nich mechanické komponenty.
Potom míny, stále ešte naplnené výbušninou, naložia do mechanického lisu, ktorý z nich explozívny materiál vytlačí. Dvojica žien potom odvezie prázdne plastikové plášte mín a výbušninu na očistenie a recykláciu. Celý proces trvá asi desať minút na jeden kus.
Predpokladá sa, že všetky míny skladované v závode, ktorých je asi 400-tisíc, budú zlikvidované do septembra 2003. Donecký závod bol na projekt NATO veľmi vhodný.
Hodila sa jeho história výroby hračiek. Podnik produkoval okrem zbraní aj hračky a od odtrhnutia Ukrajiny od Sovietskeho zväzu v roku 1991, ale potom prišiel o štátne subvencie a nepodarilo sa mu zaistiť si dodávky dostatočne lacného plastu, aby mohol konkurovať Číne.
Vedenie závodu má v pláne hračky predávať, ale časť z nich chce darovať regionálnym sirotincom a materským školám, ktoré po obmedzení bojujú o prežitie.
Vedenie závodu považuje projekt NATO za príležitosť zaistiť podniku postavenie na trhu, ktorý sa, ako dúfajú, bude rozrastať. „Ktovie? Možno budeme čoskoro pomáhať Amerike likvidovať jej míny,“ uvažuje o budúcnosti šéfinžinier Grigorij Volodčenko.
(čtk, ap)
