„Máme tu obvinených a aj odsúdených,“ hovorí riaditeľ Peter Novák. Dodá, že majú naozaj plno. Na jedného väzňa zákon predpisuje 3,5 štvorcového metra cely, teraz sa to však nedodržiava, lebo zákon umožňuje výnimky. Sám v cele nie je nikto. „Väčšinou sú dvaja alebo traja.“
Budova slúži na väzbu už približne sedemdesiat rokov. Budúci rok sa začne s jej opravou. Novák v nej pracuje už dvadsiaty rok a strážil naozaj významných väzňov. Za komunizmu Čarnogurského, Kusého a aj kráľa Oravy Babinského.
Na poznámku, že dnes tu má aspoň Lexu, povie, že on ho za prominenta nepovažuje: „Všetci sú si tu rovní a ak si to nemyslia, časom si zvyknú.“ Lexa bol podľa neho prominentom možno v lete, keď bol ešte poslancom. Teraz je vo väzbe, lebo si podľa vyšetrovateľa objednal vraždu Róberta Remiáša.
V niektorých celách sú len úzke poschodové postele. Úzke postele, radiátor kúri
Prejdeme niekoľkými dverami, okolo sú len mreže. Každé dvere musí dozorca odomknúť a hneď zamknúť, nakoniec otvára prvú prázdnu celu. Sú v nej dve poschodové postele, aj riaditeľ súhlasí, že veľmi úzke. Zamrežované okienko, diera v zemi, ktorá slúži ako toaleta, stolík.
Lexa poslal denníku Nový deň list, v ktorom sa sťažuje, že sa v cele nekúri: „Skúste, či sa kúri,“ povie Novák. Radiátor je teplý. „Nemôžeme predsa vypnúť kúrenie iba v jednej cele. Keby sme vôbec nekúrili, bolo by tých sťažností asi viac,“ hovorí.
Lexa sa sťažoval jediný, okrem iného aj na to, že nemôže nosiť civilné šaty, iba väzenský úbor. „Ku konkrétnym väzňom sa nevyjadrujem, chránim ich súkromie. Každý môže nosiť svoje šaty, ak je zabezpečená ich pravidelná výmena.“ Vo väzení to znamená, že spodná bielizeň musí byť vymenená aspoň raz za týždeň a vrchné ošatenie raz za dva týždne.
Na chodbách stretneme pár väzňov. Väčšinou sa pod dohľadom dozorcov niekam presúvajú, jeden nesie kôš s bielizňou, cítiť prášok na pranie.
Obrazy v kaplnke maľovali väzni sami. Kaplnku si vyzdobili sami
Lexa sa sťažoval, že nemohol ísť na adventnú omšu. Nie každému to vedenie väznice povolí. Dozorcovia musia zabezpečiť, aby sa na jednej omši nestretli napríklad členovia organizovanej skupiny, fajčiari s nefajčiarmi alebo muži so ženami.
Kým vstúpime do kaplnky, vyjdú z nej niekoľkí väzni. Niektorí sa zo zvedavosti otáčajú, v tvári majú rôzne výrazy. Niektorí sú zúfalí, iní zúriví, ďalší sa opovržlivo usmievajú.
V kaplnke je len niekoľko miest. Vpredu stôl, ktorý slúži ako oltár. Na stene visia pekné obrazy: „To maľovali sami,“ hovorí Novák. Z okna pred kaplnkou je výhľad na vychádzkový dvor obkolesený vysokým múrom a ostnatými drôtmi.
Nasleduje spoločenská miestnosť. Schádza sa v nej aj chovateľský krúžok, v strede je klietka s tromi andulkami – modrou, žltou a bielou. „Bielu som im doniesol ja,“ hovorí riaditeľ. Vedľa anduliek majú klietku dva škrečky schované v pilinách.
Spoza dverí počuť hlasný hit zo začiatku deväťdesiatych rokov. Dozorca otvára ďalšiu celu. Je útulnejšia ako predchádzajúca. Na stole leží zošit s perom, cez posteľ visia oprané ponožky. Na stenách sú rôzne plagáty – majstri sveta v hokeji i Jennifer Lopezová.
Obvinený na rozdiel od odsúdeného nemôže mať v cele televízor ani vlastné rádio. Hudbu počúva iba zo spoločného rozhlasu, môže čítať časopisy, knihy alebo aj noviny, ak si ich predplatí. V cele je tlačidlo, ktorým môže zazvoniť na dozorcu.
Kancelária dozorcu je rovnako veľká ako cela – má chladničku a nie je tam posteľ. Pýtame sa dozorcu, čo by si do miestnosti vybral, keby mohol: „To je dobrá otázka,“ smeje sa. Riaditeľ zaňho odpovie, že určite chladničku.
Novák hovorí, že dozorca je v práci ako vo väzení. „Dvanásť hodín sa prechádza po tejto chodbe.“ Akurát za to dostáva peniaze. „Nie viac ako strážnik vo Volkswagene alebo zamestnanec SBS,“ dodá riaditeľ.
Táto izba vyzerá lepšie ako mnohé ubytovne. Hodinka radosti príde na Silvestra
Denný režim je na Vianoce rovnaký ako po iné dni. Budíček o trištvrte na šesť, večierka o trištvrte na desať. „Iba na Štedrý deň môžu obvinení počúvať polnočnú omšu v rozhlase, odsúdení si ju môžu pozrieť.“
V pondelok pred Štedrým dňom prídu do väznice ľudia z farnosti a budú roznášať betlehemské svetlo. Zastavia sa v každej cele a nechajú v nej malú sviečku. Omše sú 25. a 28. decembra, novoročné omše zase 4. a 11. januára. Štedrovečerný jedálny lístok tvorí kapustnica s bravčovým mäsom a zemiakmi, vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, ovocie a keks.
Sviatky bývajú podľa Nováka pokojné, vrátane Silvestra. Obvinení iba hodinu počas silvestrovskej noci z plného hrdla kričia: „Je to hodinový rev alebo ‘hodinka radosti‘. Čakajú amnestiu – bude voľba prezidenta. Aj teraz ju čakali, keď boli parlamentné voľby.“
Vianoce na niektorých labilnejších ľudí pôsobia zle, častejšie sa objavujú samovraždy. V justičáku bola posledná pred tromi rokmi. Ročne sa vyskytnú asi tri pokusy. Podľa Nováka chcú väzni väčšinou len upútať pozornosť – predtým, ako si okolo krku uviažu hrubú plachtu a postavia sa na stoličku, zavolajú dozorcu. „Kto sa naozaj chce pripraviť o život, tak sa mu to podarí.“
Pod prísnejším dohľadom sú najmä páchatelia najzávažnejších a najbrutálnejších trestných činov a takisto obvinení z obzvlášť závažných trestných činov, ku ktorým patrí aj objednávka vraždy. Návštevy sú na Štedrý deň zakázané.
S advokátom skoro celý deň
V justičáku sú aj miestnosti na stretnutia s advokátom, ktoré môžu byť každý pracovný deň. Môžu trvať od siedmej hodiny ráno do tretej popoludní. Cez obed je hodinová prestávka.
V miestnosti je červený koberec, okno väčšie ako na cele. Miestnosť slúži aj na stretnutie s vyšetrovateľmi. Z vedľajších dverí počuť ako niekto číta uznesenie vyšetrovateľa a klopkanie písacieho stroja.
Prehliadka sa končí. Fotograf i ja sa tešíme, že dýchame čerstvý vzduch. Rozmýšľame, že povinné prehliadky pre študentov by mohli byť celkom dobrou prevenciou proti kriminalite.
