Päťdesiat na päťdesiat. Podobnú šancu máva hokejový útočník pri samostatnom nájazde na brankára. Keď v septembri minulého roku lekári zistili, že jeho náhle bolesti nespôsobil akútny zápal slepého čreva, pravdivou sa stala strašidelná diagnóza - silná rakovina lymfatických uzlín - Hodgkinsonova choroba. Dávali mu polovičnú šancu na prežitie. Zdalo sa, že s hokejovou kariérou fínskeho útočníka Saka Koiva je koniec.
Národným hrdinom sa stal v Štokholme
Začiatkom mája 1995 sa stal rodák z Turku Saku Koivu (23. 11. 1974) národným hrdinom. Vo finále majstrovstiev sveta Švédsko - Fínsko sa vypredaná hala Globen v Štokholme tešila, že domáci tím sa prvýkrát v histórii dočká aj na vlastnom ľade zlatej korunovácie (šesť dovtedajších titulov plus siedmy v roku 1998 vo Švajčiarsku získali Švédi vždy v cudzine) . Lenže aj keby domáci favorit zvládol balvan tohto psychického tlaku, na bleskové akrobatické kreácie trojice fínskych mladíkov Jere Lehtinen - Saku Koivu - Ville Peltonen nenašiel protizbraň. Po druhej tretine za stavu 1:3 zašiel prezident švédskeho hokeja za svojím fínskym kolegom a ponúkol mu na predaj precízne zorganizované oslavy na štokholmskom námestí za niekoľko stotisíc švédskych korún. Policajné zabezpečenie, zvuková aparatúra, autobus s plošinou pre nových majstrov sveta na triumfálnu jazdu mestom.
Fíni vyhrali finále 4:1, útočná formácia vedená Koivom bola pri všetkých štyroch góloch. Vtedy iba dvadsaťročný Saku bol jej mozgom, všetci traja sa ocitli v All Stars šampionátu. Fínskym fanúšikom chutil prvý titul majstra sveta po 44-ročnom čakaní v A-skupine MS dvojnásobne. Plnými dúškami ho vychutnávali na pôde odvekého rivala. Niečo podobné ako, keby sme my náš Göteborg oslavovali po finálovom triumfe nad Čechmi v Prahe na Václaváku pod chvostom známej sochy koňa svätého Václava. Korunnou pikantériou bolo, že Fínov priviedol k titulu švédsky tréner Curt Lindström.
Víťazstvo nezlomnej vôle
Počas tohtoročného januárového All Star Game NHL, v ktorom v luxusnej aréne Staples Centre v Los Angeles nastúpila aj dvojica slovenských útočníkov Žigmund Pálffy a Pavol Demitra, sa pred úvodným buly rozľahol silný standing ovation. Na videoprodukcii z Montrealu sa objavil Saku Koivu. Prvýkrát po ťažkej chorobe stál na korčuliach. Pozdravil a poďakoval sa všetkým ľuďom, ktorí charitatívne prispeli na boj s rakovinou pre všetkých ľudí na svete. Nevysoký Fín bol úplne bez vlasov.
V TPS ako v Dukle
Saku vyrastal v známej hokejovej liahni TPS Turku, kde dodnes pôsobí ako mládežnícky tréner jeho otec. Z populárneho klubu „Tepsy“ vykorčuľovali na scénu NHL talenty ako na bežiacom páse, podobne ako zo slovenskej Dukly Trenčín. Koivu bol draftovaný už v roku 1993, no do Montrealu odišiel až po zlatom šampionáte vo Švédsku.
Hneď vo svojej prvej sezóne 1995/96 vyvrátil pochybnosti, že so svojou krehkou telesnou konštrukciou môže mať v tvrdej NHL značné problémy. Neudržateľný korčuliar odohral všetkých 82 zápasov základnej časti a nesmierne sa tešil, že v ďalšej sezóne pomôže slávnemu montrealskému klubu prebiť sa do play off.
Dodnes číta o Armstrongovi
V ďalších rokoch ho však čoraz častejšie vyradili z hry najrôznejšie zranenia. Až sa zrazu ocitol v nemocnici. „Bolo mi hrozne, letnú prípravu som mal vydarenú, cítil som životnú formu, no po diagnóze som sa namiesto súperov musel pripravovať na osem fáz ťažkej chemoterapie.“ V najťažších životných chvíľach mu najviac pomohol pozitívny prístup a vrodená vlastnosť vyhrávať za každú cenu.
„Zmenil som pohľad na životné priority. Spomenul som si na Maria Lemieuxa, ktorý mal rovnakú, i keď o niečo miernejšiu diagnózu. A tiež na amerického cyklistu Lancea Armstronga. Dnes si často listujem v knihe o jeho strastiplnom životnom príbehu. V prvých chvíľach bolo dôležité nevŕtať sa v otázkach: Prečo sa to stalo práve mne? Vyhýbal som sa aj myšlienkam, že z toho sa predsa už nemôžem dostať. Snažil som sa brať chorobu ako súčasť života. Ale také jednoduché to zasa nebolo.“
Budúcnosť je o Stanley Cupe
Po ťažkých chemoterapiách zvládal sotva pár minút námahy chôdzou. Saku sa však zahryzol do tréningu tak tvrdohlavo, že vyvolával obavy okolia, aby si prílišným nasadením neuškodil. Deviateho apríla prvýkrát po chorobe nastúpil na zápas NHL Montreal - Ottawa (4:3). Kapitána Canadiens Koiva privítali nadšené ovácie a on sa vrátil vo veľkej forme.
„Keď sa mi dnes zdá, že sa vynára nejaký problém, spomeniem si na knihu o Armstrongovi, alebo na to, čo som prežil pred rokom. Alebo sa pozriem, ako to sype Mariovi Lemieuxovi a som v pohode.“
Jeho slovenský spoluhráč Richard Zedník to potvrdzuje:“ Správa sa úplne normálne. Nerozoberá minulosť, spolu s celým naším tímom ho láka nová výzva - premôcť raz všetkých súperov v play off a vrátiť po rokoch do Montrealu Stanley Cup.“
