Eva z Ružomberka

V prvom rade si myslím, že „prekvapenie“ by sa v prípade darovania zvieraťa vôbec nemalo stávať. Ak sa tak predsa len stane, zostáva pri odmietnutí daru hlavným zodpovedným ten, kto vás „obdaroval“. Vzhľadom na to, že asi nie je veľmi zodpovedný, ak sa k darovaniu zvieraťa len tak neverímboha podujal, zostaváte v tom často sami. V tomto prípade by som odporúčala nasledovné kroky.

Zabezpečiť zvieraťu, ktoré sa u vás ocitlo, čo najlepšiu dočasnú opateru (i keď viete, že u vás nemôže zostať dlhodobo) – či už u vás doma, u zodpovedného kamaráta, prípadne u nešťastného darcu. Mohol by si to tak, samozrejme po dohode, u vás „vyžehliť“. Ďalším krokom by malo byť hľadanie náhradného domova. Určite tým nemyslím útulok. Do útulku prijímame len opustené zvieratá, ktoré nemajú nikoho, kto by im vedel pomôcť a postarať sa o ne.

Hľadanie môže mať rôzne formy: známi, kamaráti, rodina, ktorá má ďalších známych… Ak zlyhá pátranie tohto druhu, odporúčam inzeráty. Veľmi účinné bývajú inzertné noviny, vrátane elektronických, teda inzercia cez internet. V tomto prípade môžete poprosiť o pomoc aj útulok. Vedie si totiž databázu čakateľov, ktorí by mali záujem o určité plemeno psa alebo mačky. Dobrou šancou pre umiestnenie inzerátu o darovaní zvieraťa sú aj veterinárne ambulancie, prípadne ich možno vyvesiť na rôzne frekventované miesta. Výrazne pomôže milá fotka zvieratka, ktoré chceme podarovať.

Dostatočnou motiváciou pri hľadaní by malo byť, že zviera si samo pomôcť nedokáže. Preto mu musí pomôcť človek.

Martina Smyčková, kynologička a pracovníčka Slobody zvierat