FOTO - Archív
Už len pár dní nás delí od rozbaľovania darčekov. Všetci sa na tú chvíľu tešíme, ale stáva sa, že nám občas aj zamrzne úsmev na tvári.
Ako ho rozmraziť a tváriť sa, že sme práve uvideli ten najkrajší dar, po akom sme túžili? Ako prijať darček, ktorý sa vám nepáči? Ako sa zbytočného darčeka zbaviť? Ako sa vyvarovať toho, aby sme nevhodný darček vôbec kúpili?
To sú otázky, o ktorých diskutovali tento týždeň naši internetoví čitatelia.
*
Po rokoch občas aj otravné darčeky vedia vzbudiť milú spomienku (napr. háčkované čiapky od babky). Treba brať do úvahy, že byt nie je skladisko, a preto je najlepšie nevhodné darčeky „recyklovať“. V krajnom prípade nezavrhujem ani vystavenie v blízkosti kontajnera. Veci sú určené na používanie a majú byť v obehu.
*
Nepodarený darček si chvíľu môžeme nechať (z úcty k darujúcemu) a potom ho prípadne vyhodiť, alebo odovzdať niekomu, komu sa to môže hodiť.
*
Každý, kto sa rozhodne niekoho obdarovať, by mal mať na zreteli, že má darovať to, čo poteší obdarovaného, a nie to, čo by si želal on sám.
*
Treba vedieť vypozorovať a vymyslieť niečo originálne. Práve vyberaním darčeka človek venuje čas obdarovanému. Ja sa vždy snažím zapamätať, čo sa niekomu páči, čo má rád, čo ho zaujíma.
*
Kúpiť darček môjmu otčimovi je pohroma, za celé roky sa mi nepodarilo z neho vydolovať, čo sa mu páči a čo by chcel. Na priamu otázku vždy odpovie: ja nič nepotrebujem, nič nechcem.
*
Najťažšie je vymyslieť darček vtedy, keď človek nemá žiadne koníčky ani záujmy. Riešením je niečo obligátne. Napríklad kravata, šatka, predplatné novín alebo kozmetika.
*
Čaro je v tom, že človek rozmýšľa a snaží sa kúpiť to najlepšie. To je to, čo by sme si mali vážiť! A preto vlastne nie je také dôležité, čo dostanem na Vianoce (veď keď niečo fakt potrebujem, môžem si to kúpiť aj sám), ale dôležité je, že niečo dostanem. Že niekomu na mne záleží a snažil sa mi niečo pekné kúpiť, ako najlepšie vedel. Preto aj najnepodarenejší darček nemusí byť sklamaním, ak je darovaný z lásky!
*
Vhodný dar je podľa mňa niečo, čo by sa človeku páčilo, ale nikdy sa nedostane k tomu, aby si to sám kúpil. A nevhodné dary? Vrátiť do obchodu, s odstupom času venovať nezainteresovanej strane, alebo len niekde založiť. V každom prípade darcovi poďakovať a nerobiť pri stromčeku cirkus zo sklamania.
*
Mal som 11 rokov a nevedel som, čo mame kúpiť na Vianoce. Prechádzal som sa po obchodnom dome Jednota s papierovou desaťkorunáčkou vo vrecku. Oči sa mi zastavili na farebnej dúhe pracieho prášku HANKA. Stál iba 2,50 Kčs. Kúpil som štyri škatule, nech má mama radosť. Bolo mi ľúto peňazí, lebo som za ne mohol mať štyri žuvačky BAJO s obrázkami, ale keď už sú tie Vianoce… Zabalil som to do nádherného papiera, obviazal mašľami a šup pod stromček. Nezabudnem na to, ako mama s úžasom zhíkla „Prací prášok!“ a na tvári sa jej vyčaril úsmev. Bol som veľmi rád, že mala z mojich darčekov radosť. Alebo nemala?
*
Ja vždy poviem mame, čo jej plánujem kúpiť a spýtam sa, či môžem.
*
Prichádzam domov na Vianoce z ďalekých krajín a mám výslovne zakázané niečo kupovať, že ja budem ten najkrajší darček. Neverím na zlé darčeky a ich vyhadzovanie, pretože je to darček, je od blízkeho, ktorý na teba myslí, aj keď sa netrafí. Pre každý darček sa v mojom dome nájde miesto.
