Bolesť v tvárach anjelov na El Grecovom plátne Svätej Trojice pri Kristovi a Bohu Otcovi potvrdzujú, že ani anjeli nedokážu pomôcť vždy.
Anjeli, či už v nich veríme, alebo nie, sprevádzajú človeka mnoho tisícročí. Najstaršie zobrazenia týchto tajuplných bytostí nájdeme už v dielach Mezopotámie a Perzie. Zo starovekých písomností najucelenejší obraz o anjeloch podáva biblia. Výraz anjel – hebrejsky mal‘ak, grécky angelos – neoznačuje duchovnú prirodzenosť, ale funkciu. Je to funkcia posla.
Podľa tradície majú mnoho úloh. Sú spojením medzi nebom a zemou, zvestovateľmi radostných udalostí (napríklad narodenia Ježiša), ochrancami spravodlivých, strážcami ľudských osudov, vykonávateľmi trestu i perzonifikáciou samotného Boha.
Duchovné „telá“ anjelov
Vidieť neviditeľné sa nezdá byť také nemožné, ako tento zážitok opísať, vystihnúť obmedzenou ľudskou rečou. Buď sa anjeli stanú viditeľnými, ba niekedy i citeľnými na dotyk, alebo sa vo vyvolenom človeku otvoria akési iné, duchovné oči, ktorými dokáže vidieť dokonca lepšie ako očami fyzickými. Anjeli sú najčastejšie opisovaní ako bytosti bez hmotnej schránky, a tým zákonite aj bez telesných žiadostí a potrieb.
Gnostik Origenes pred desiatimi storočiami tvrdil, že čím sú telá anjelov priesvitnejšie, tým sú bližší Bohu. Teológovia sa vôbec radi sporili o probléme, z čoho sú anjelské telá, pričom sa snažili vychádzať z opisov vo svätých textoch. Touto matériou mohol byť vzduch i oheň, svetlo i éter. Svätý Bonaventúra v trinástom storočí tvrdil, že len Boh je čistý duch, anjeli teda musia mať telo aj z kúska matérie. Tomáš Akvinský to riešil jednoznačne a celkom opačne, anjeli sú „pura spiritualis“. Ale ak treba, môžu prijať aj telesnú podobu. Dnes sa, primerane dobe, anjelské telá popisujú ako druh energie.
Boticelli často na svojich obrazoch stvárňoval anjelov, boli krásni, dlhovlasí, s kvetmi – tak ako v tomto Zvestovaní s Pannou Máriou.
Presne vypočítali, koľko ich je
V tomto smere je najzaujímavejšie a najpodrobnejšie rozpracované učenie kabaly, ktorá je súborom mystických náuk, vychádzajúcich zo židovskej tradície, z talmudu. Východiskovým bodom pre celú kabalu je hebrejská abeceda. Má dvadsaťdva znakov, každý zodpovedá jednému číslu. Kombinovať hebrejské znaky preto tiež znamená kombinovať čísla a idey. (Z toho vznikol aj tarot, predvídanie budúcnosti na základe súboru mysticko-symbolických kariet.) Znak je súčasne mocou, spätou s tvorivými silami Univerza. Každé písmeno abecedy má preto vzťah k menu Božiemu a následne k anjelom. Pretože každé z písmen je zároveň účinnou mocou, zoskupením znakov vznikajú centrá sily, ktoré môže človek používať.
Logickými matematickými postupmi sa napokon prepracujeme k číslu 72. Toľko je mystických písmen, toľko je aj géniov, teda duchov, ktorí sú nositeľmi určitej sily. Ich mená sú utvorené na základe troch mystických veršov z druhej knihy Mojžišovej. Členia sa do deviatich rodov: Serafíni, Cherubíni, Tróny, Mocnosti, Sily, Cnosti, Kniežatá, Archanjeli, Anjeli. V každom rode je osem géniov, každý zároveň vládne nad piatimi stupňami zverokruhu, čo predstavuje päť dní v roku. Každý rod má svoje knieža, archanjela. Podľa dátumu narodenia vám z nebeskej sféry prislúcha aj určitý anjel, ochranca a nositeľ konkrétnej sily a darov pre vás. Toto sú však „vyššie“ anjelské sily.
Počty „obyčajných“ anjelov sa líšia. Biblia hovorí o desaťtisícoch desaťtisícov (kniha Daniel), Albertus Magnus, učiteľ Tomáša Akvinského, ich narátal štyri miliardy, stredovekí teológovia určili podiel medzi ľuďmi a anjelmi pomerom 1:99. Sama kabala ich zaznamenáva 301 655 722, pričom tých „padlých“, ktorí sa od Boha odvrátili, je presne 133 306 668.
Reliéfy hrajúcich anjelov od Agostina da Firenze zdobia chrám v Rimini.
Šuchot krídel v dejinách
Boží poslovia bývajú zobrazení ako nádherné, veľkolepé, často aj hrôzu vzbudzujúce, a okrídlené (nie je podmienkou) bytosti. Telesné zobrazovanie alebo opis anjelov však autori vždy chápali ako chabú pomôcku opísania nevyjadriteľnej skutočnosti. Tento opis niesol takisto prvky doby.
Asýrčania, Babylončania i Peržania stavali stavby, ktorých vchody strážili obrovské sochy anjelov. Biblia asi na sto miestach Starého i Nového zákona podáva rôznorodé, nie zvlášť ucelené opisy anjelov. Kresťanskí poslovia v starorímskych katakombách alebo na náhrobkoch pozdĺž Via Appia sa od smrteľníkov nijako nelíšia.
Umelci Byzancie zobrazovali anjelov ako dôstojných a mocných ochrancov či bojovníkov, na sklonku stredoveku v ich výrazoch nachádzame emócie radosti, smútku a hnevu. Renesancia urobila z anjelov nádherné, okrídlené, bezpohlavné bytosti, spĺňajúce ideál krásy, hrajúce na hudobných nástrojoch. Baroko tieto duchovné bytosti zmenšilo na bacuľaté detičky s krídelkami. Títo „putti“ už zďaleka nevzbudzujú bázeň a sú obrazom pomaly umierajúcej viery v anjelov, ktorá takmer úplne upadla prístupom osvietenstva a racionalizmu.
Anjeli dnes
Na prvý pohľad paradoxne prinieslo dvadsiate a dvadsiate prvé storočie oživenie viery v anjelov. Výskumy vo svete dokazujú, že v súčasnosti verí v existenciu anjelov od 50 do 70 percent ľudí. Z toho tridsať percent je presvedčených, že sa už s nejakým stretli. Sú krajiny, napríklad Nemecko či Amerika, kde každý druhý človek verí v anjelov strážnych. Presvedčili sa o tom v životunebezpečných situáciách, z ktorých zázrakom vyviazli.
Pre dnešného človeka, zvyknutého na virtuálnu realitu, so stále viac sa vyvíjajúcim abstraktným myslením, nie je predstava nehmotnej, všadeprítomnej bytosti absurdná.
Zdanlivo nezlučiteľný protiklad materiálnej a duchovnej existencie sa dnes opäť oblúkom vracia k jednote dávnych čias, aj keď si radi myslíme, že na vyššej úrovni.
