Raz do týždňa dostávajú letanovskí Rómovia povolenie na samozásobovanie drevom.
ILUSTRAČNÉ FOTO - JOZEF PETRUŠKA
„Krádeže zemiakov na Spiši sa znížili. Zemiaky však vyrastú každý rok, no borovice v Slovenskom raji rastú aj sto rokov. Zemiačniská strážili kukláči, na ochranu obnoviteľného súkromného majetku sa našla ochota polície, len pri ochrane lesov v národnom parku nám nik nevie pomôcť,“ pomenoval problém Správy národného parku Slovenský raj jej riaditeľ Dušan Bevilaqua.
Nepovolený výrub stromov v Slovenskom raji je každoročnou zimnou témou. Zima na Spiši býva krutá a kúriť treba. Mnoho z vyše 7-tisíc Rómov z letanovskej, smižianskej a tomášovskej osady v blízkosti Slovenského raja neváha vziať sekeru do ruky a vyťať strom bez ohľadu na to, že rastie v národnom parku. Lesy sú strážené. Správa parku má troch profesionálnych strážcov prírody. Svoje porasty si strážia i urbariáty. Občianske združenie Zachráňme Letanovský mlyn zriadilo deväťčlennú občiansku stráž, traja zo strážcov sú zamestnaní formou verejnoprospešných prác a v decembri končia. Od januára bude v teréne pätnásť strážcov.
Rómska osada v Letanovciach prežíva každú zimu krušné chvíle v chatrčiach bez elektrického prúdu, plynu avody. Rómovia môžu kúriť jedine drevom. Osada so šesťsto obyvateľmi a takmer stovkou chatrčí potrebuje ročne dvetisíc kubíkov dreva. Časť dostanú vo forme paliet zadarmo, časť si môžu odpracovať. „Ak odpracujú tri dni, majú nárok na palety zadarmo,“ hovorí Vladimír Oravec z letanovského urbariátu. Vlastníci lesov sa zhodujú v jednom, ich úlohou je starať sa o lesný majetok, nie o palivové drevo pre Rómov. Strážcovia lesa sa bežne stretávajú s agresivitou prichytených zlodejov dreva. „Zlodeja čaká napomenutie alebo pokuta. Od ľudí na sociálnych dávkach pokutu nevymôžeme a o týždeň dotyčný rúbe zas,“ konštatuje Štefan Čurilla z Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi.
Skeptický je aj D. Bevilaqua: „Keď zamrzne Hornád, opäť sa z neho stane diaľnica na sťahovanie nakradnutého dreva.“
MONIKA TOPORCEROVÁ
