BRATISLAVA 18. decembra (SITA) - Hlavný vyjednávač Slovenska s Európskou úniou Ján Figeľ v stredu na stretnutí s novinármi zhodnotil negociačný proces, ktorý sa pre Slovensko začal pozvaním na otvorenie prístupových rokovaní na summite Európskej rady v He
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
lsinkách v decembri 1999 a samotným otvorením vstupných rozhovorov počas portugalského predsedníctva únie vo februári 2000. "Stratégia Slovenska bola úspešná," uviedol po tom, ako v piatok 13. decembra SR spolu s ďalšími deviatimi kandidátskymi krajinami na summite pätnástky v Kodani ukončila prístupové rokovania a dostala pozvánku do bloku 1. mája 2004. Dôvodom hodnotenia prístupového procesu ako úspešného je podľa Figeľa aj to, že Slovensko si vyjednalo prechodné obdobia alebo výnimky tam, kde to považovalo za potrebné. "Naše výsledky sú porovnateľné s inými kandidátskymi krajinami a dnes si už nikto nepredstavuje lepšie riešenie pre Slovensko a strednú Európu ako integráciu v roku 2004," povedal. Pripomenul, že SR si ešte v dobe helsinského summitu zadefinovala práve toto obdobie pre rozšírenie a rok 2002 pre ukončenie rokovaní. "Tento plán sa na summite v Göteborgu minulý rok stal plánom Európskej únie, čo potvrdzuje, že stratégia SR bola ambiciózna, a pritom realistická," uviedol Figeľ. Slovensko muselo nastúpiť do rozbehnutého vlaku, keďže šesť kandidátskych krajín (Cyprus, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Poľsko a Slovinsko) bolo na rokovania prizvané na summite EÚ v Luxemburgu v roku 1997. "Slovensko muselo splniť politické (kodanské) kritériá a dedičstvo (po predchádzajúcej vláde) bolo zložité v mnohých oblastiach, chýbal nám prezident republiky, menšinová legislatíva, niektoré základné opatrenia, ktoré by vytvárali stabilitu inštitúcií. To všetko sa v roku 1999 odohralo a pozvanie prišlo," uviedol ďalej Figeľ. V priebehu rokovaní od 15. februára 2000 do decembra 2002 sa uskutočnilo 14 prístupových konferencií na úrovni hlavných vyjednávačov, ktoré niesli najväčšiu váhu komunikácie a vyjednávania, k čomu treba ešte pripočítať medziobdobia na hľadanie odpovedí, pozícií, posunov v rokovaniach. Na úrovni ministrov zahraničných vecí bolo sedem prístupových konferencií a sedem konzultácií s dánskym predsedníctvom na úrovni hlavných vyjednávačov, šéfa diplomacie a predsedu vlády. "Dánske predsedníctvo si určilo rozšírenie ako jednoznačnú prioritu, viedlo konzultácie a ponúkalo riešenia s rizikom, že môže dôjsť aj ku konečnej nezhode. Pozitívny výsledok sa podaril aj preto, že dánske predsedníctvo usilovalo o veľmi intenzívnu komunikáciu a predkladalo konštruktívne návrhy," uviedol Figeľ.